Európski lídri sa snažia navodiť zdanie renesancie jadrovej energie. Silnejú však obavy, že už môže byť neskoro. Región si stanovil prísne ciele na zníženie emisií a zaistenie energetickej bezpečnosti do polovice storočia. To povzbudilo zástancov jadrovej energie, ktorí tvrdia, že nová technológia môže pomôcť vyriešiť oba problémy, uvádza Bloomberg.
V dôsledku obrovských počiatočných nákladov a oneskorených inovácií, ako sú malé modulárne reaktory, však hrozí, že pôjde len o udržanie súčasného podielu na energetickom mixe. Skupina desiatok krajín na čele s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom sa práve zúčastňuje na historicky prvom samite o jadrovej energii v Bruseli s cieľom prinútiť Európsku úniu, aby vybočila zo zabehnutých koľají. Klimatická a energetická kríza by mala podľa nich katapultovať atómovú energiu do centra pozornosti. Čas na nové investície, ktoré by zmysluplne prispeli ku klimatickým cieľom eurobloku, sa však kráti.
Miesto stretnutia je symbolické. Lídri a delegáti z krajín vrátane Číny a USA sa zhromaždili pod 100 metrov vysokým Atómiom, kovovou poctou svetlej budúcnosti mierového využitia jadrovej energie, ktoré bolo ústrednou témou belgickej svetovej výstavy Expo 58 v Bruseli. O sedem desaťročí neskôr Belgicko zabrzdilo svoj odchod od jadra a predĺžilo životnosť dvoch zostávajúcich reaktorov o desať rokov.
„Máme viac ako 70-ročnú tradíciu v jadrovej energetike,“ povedal belgický premiér Alexander De Croo pred dôležitým samitom. „Jadrovú energiu potrebujeme,“ dodal. Desaťročia zanedbávania tohto sektora sa však nedajú ľahko vrátiť späť. Kým Čína má vo výstavbe 23 jadrových reaktorov, EÚ len dva – jeden na Slovensku a jeden vo Francúzsku. Nemecko, ktoré bolo v minulosti v tejto oblasti priekopníkom, minulý rok v dôsledku obáv o verejnú bezpečnosť svoj jadrový program ukončilo.
Ďalšie dôležité správy
