Vlády v strednej a východnej Európe zvyšujú emisie dlhopisov na rekordné úrovne, aby financovali narastajúce rozpočtové deficity v čase, keď turbulencie na rozvíjajúcich sa trhoch spôsobujú otázniky nad dopytom po nich.
Ponuka domácich a zahraničných dlhopisov sa tento rok zvýšila, informuje Bloomberg. Predaje na medzinárodných trhoch dosiahli rekordných 36 miliárd dolárov, pričom najaktívnejšími emitentmi v regióne boli Poľsko a Rumunsko. Najnovšou krajinou, ktorá využila zahraničné financovanie, bolo Srbsko; tento týždeň debutovalo so sumou 1,5 miliardy dolárov.
Česká republika vyniká ako jedna z mála európskych krajín, ktorá nepociťuje tlak na extra financovanie, uviedli v správe stratégovia ING Bank František Táborský a James Wilson. Väčšina ostatných zaostáva za rozpočtovými plánmi.
„Hoci je situácia zvládnuteľná, dopyt klesá a údaje naznačujú odlivy zahraničných investorov,“ napísali stratégovia ING o regionálnych trendoch. Okrem domácich ekonomických problémov vstupuje do hry aj fakt, že hlavné centrálne banky odkladajú tohoročné zníženie úrokových sadzieb, čo uberá z atraktívnosti rizikovejších aktív. Náklady na požičiavanie si pre emitentov v regióne zvýšili, pričom výnosy z desaťročných dlhopisov v miestnej mene vzrástli až o 100 bázických bodov oproti tohtoročným minimám v Maďarsku.
Ešte väčšia neistota pochádza z USA, kde neústupná inflácia prinútila investorov obmedziť stávky na kvantitatívne uvoľňovanie, čím sa znížil prílev investícií do rozvíjajúcich sa ekonomík. „Dopyt nebol silný, pretože postoj Fedu neumožnil, aby dodatočné prostriedky smerovali do dlhu rozvíjajúcich sa trhov,“ povedal manažér fondu pre rozvíjajúce sa trhy v spoločnosti Abrdn Viktor Szabo.
Poľsko môže tento rok dosiahnuť fiškálny deficit vo výške 5,4 percenta HDP, čo je nárast oproti 5,1 percenta v roku 2023, pretože rastúce investície do obrany a sociálnych výdavkov spomaľujú konsolidáciu rozpočtu. Maďarský rozpočtový deficit sa v prvých štyroch mesiacoch roka zvýšil na 7,2 miliardy dolárov.
Ďalšie dôležité správy
