„To mi nikdy ani nenapadlo,“ hovorí Dimitra, ktorá odmieta povedať svoje priezvisko, pretože prijímanie pomoci v Grécku je stigmatizujúca záležitosť. „Žijem skromne. Nikdy som nebola na dovolenke. Nič, nič, nič.“ V súčasnosti ide viac ako polovica z jej mesačného príjmu (332 eur) na nájom malého bytu v Aténach. Zvyšok použije na zaplatenie účtov.
Tri záchranné programy
Globálna finančná kríza a jej dôsledky donútili štyri krajiny eurozóny požiadať o pomoc medzinárodných veriteľov. Írsko, Portugalsko a Cyprus už svoje programy ukončili a ich ekonomiky opäť rastú.
Grécko, ktoré o pomoc požiadalo v roku 2010 ako prvé, však potrebovalo celkom tri záchranné programy od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. Tie síce zachránili Grécko pred bankrotom, úspory a reformy, ktoré boli podmienkou pre získanie pomoci, však krajinu dostali z recesie do depresie.
Veľká časť z finančnej pomoci bola poskytnutá formou nového dlhu, ktorý mala krajina použiť na splatenie starých pôžičiek. Bez ohľadu na to, kto má vinu na prepade životnej úrovne, údaje o chudobe z európskeho štatistického úradu sú zarážajúce.
Grécko nie je najchudobnejšou krajinou EÚ, miera chudoby je vyššia napríklad v Bulharsku a Rumunsku. Grécko sa však nachádza hneď za nimi, je na treťom mieste. Kým v postkomunistických balkánskych krajinách údaje o počte chudobných klesajú, v prípade Rumunska takmer o tretinu, v Grécku sa od roku 2008, keď vypukla globálna kríza, viac ako zdvojnásobili.
Hranica chudoby je 370 eur
Realitu týchto štatistík možno vidieť na miestach, akou je potravinová banka prevádzkovaná aténskym magistrátom, kam si pre svoj mesačný prídel chodí aj Dimitra. Na svoj prídel tu čakajú ďalšie desiatky Grékov. Všetci majú registráciu a žijú pod hranicou chudoby, teda pod 370 eur mesačne.
V potravinovej banke, ktorá slúži pre obyvateľov centra Atén, je registrovaných 11-tisíc rodín, teda približne 26-tisíc ľudí. V roku 2012 tu bolo registrovaných 2 500 ľudí a v roku 2014 okolo 6-tisíc. Zhruba 5-tisíc z registrovaných sú deti.
Mnoho políc a chladničiek v sklade je však prázdnych. Čo bude k dispozícii, závisí od toho, čo môžu dať sponzori. Tí sa však často sami stretávajú s problémami. Úradníci sa tak obávajú, či budú schopní vyhovieť všetkým, ktorí to potrebujú.
Polomŕtva ekonomika
Medzinárodné organizácie, vrátane Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), naliehajú, aby si grécka vláda za prioritu stanovila boj proti chudobe a nerovnosti. Mieru nezamestnanosti sa už podarilo znížiť z maxima 28 percent na 23 percent, stále však zostáva najvyššou v EÚ. Od začiatku krízy ekonomika klesla o štvrtinu a svoju činnosť ukončili tisícky firiem.
Zdroj: SITA / AP
Existuje vysoká šanca, že ekonomika by mohla ožiť už tento rok. Nedávne údaje však ukázali, že za október až december sa HDP opäť znížil, hoci dva štvrťroky za sebou rástol. Lepšia životná úroveň sa tak vzďaľuje viac ako kedykoľvek predtým.
Podľa prieskumu podnikateľskej konfederácie GSEVEE a prieskumnej spoločnosti Marc sa vlani viac ako 75 percentám domácností výrazne znížili príjmy. V tretine domácností je najmenej jeden člen nezamestnaný a 40 percent uvádza, že museli znížiť výdavky na potraviny. Zvyšuje sa aj počet ľudí, ktorí nie sú schopní platiť účty za energiu.
Iba prežívajú
V jednej z chudobnejších aténskych štvrtí zriadila ortodoxná cirkev jedáleň pre chudobných. Denne sa tu podáva 400 jedál. Jednou z dobrovoľníčok je bývalá učiteľka, 61-ročná Eva Agkisalakiová. Je bez práce a nemala nárok na dôchodok, pretože zmluva jej skončila v čase, keď bol vek odchodu do dôchodku podľa požiadaviek záchranného programu zvýšený na 67 rokov.
Časťou z manželovej penzie, ktorá bola v rámci požadovaných reforiem znížená z 980 na 600 eur, potom vypomáhajú rodinám svojho syna a dcéry. Výmenou za dobrovoľníctvo si môže vziať prídel jedla z jedálne, o ktorý sa delí so svojimi nezamestnanými deťmi. „Živoríme,“ hovorí medzitým, ako pripravuje dlhý drevený stôl pre ďalšiu vlnu stravníkov, ktorí dostanú fazuľovú polievku, chlieb, vajcia, kus pizze a jablko. „Iba prežívame. Väčšina Grékov iba prežíva.“
Evangelis Konsta, ktorý dohliada na centrum, hovorí, že počet ľudí stravujúcich sa v chudobnej jedálni sa za dva roky viac ako zdvojnásobil. Cirkev podľa neho tiež často pomáha ľuďom s platením účtov za elektrinu alebo vodu. „Veci sa zhoršujú, nezlepšujú sa, a to sa odráža v potrebách ľudí,“ uvádza. „Sú ľudia, ktorí nemajú dokonca ani jedno euro.“
Dôkazom je aj počet Grékov, ktorí žijú na aténskych uliciach. Málo z nich dúfa v lepšie časy. „Nemyslím si, že je tu osoba, ktorá sa nebojí budúcnosti,“ dodáva Dimitra a v ruke drží igelitovú tašku so svojím prídelom potravín.
