Novým rakúskym prezidentom bude kandidát zelených Alexander Van der Bellen. Vďaka korešpondenčnom hlasom veľmi tesne porazil kandidáta Slobodnej strany Rakúska Norberta Hofera, ktorý viedol po sčítaní hlasov odovzdaných v nedeľu vo volebných miestnostiach. Výsledky najtesnejších prezidentských volieb v rakúskej histórii, kedy oboch kandidátov delilo len 31 026 hlasov, pondelok podvečer oznámil rakúsky minister vnútra Wolfgang Sobotka.

N. Hofera, ktorý uznal porážku, pri nedeľných voľbách v jednotlivých volebných obvodoch podporilo 51,9 percenta hlasujúcich, zatiaľ čo A. Van der Bellena 48,1 percenta.

Zo 6,4 milióna oprávnených voličov ale celých 766 076 osôb využilo korešpondenčné hlasovanie. Zo 746 110 platných korešpondenčných hlasov ich podľa agentúry APA 61,7 percenta bolo pre sedemdesiatdvaročného a politicky umierneného Van der Bellena, ktorý vďaka tomu celkom získal 50,3 percenta hlasov, 49,7 percenta získal N. Hofer.

V absolútnych číslach A. Van der Bellen svojho protikandidáta porazil len o zhruba tri desiatky tisíc hlasov. Zvíťazil pritom v štyroch spolkových krajinách vrátane Viedne, zatiaľ čo N. Hofer v piatich. Na hlasovaní, v ktorom obaja kandidáti získali cez 2,23 milióna hlasov, sa zúčastnilo 72,7 percenta oprávnených voličov.

V čele Rakúska bude A. Van der Bellen ďalších šesť rokov, v júli vystrieda odchádzajúceho prezidenta Heinza Fischera.

Alexander Van der Bellen patrí k odporcom jadrovej energie

Vizitka kandidáta Zelených Alexandera Van der Bellena (72), ktorý v prezidentských voľbách vďaka korešpondenčnom hlasom veľmi tesne porazil kandidáta Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norberta Hofera a stane sa novým rakúskym prezidentom:

- Obhajca imigrácie, už niekoľkokrát avizoval, že by ako prezident nedopustil vymenovanie zástupcu Slobodných do čela vlády. Zachoval by sa tak aj v prípade, že by FPÖ, ktorá dlhodobo vedie prieskumy verejnej mienky, vyhrala budúce parlamentné voľby. Svoj postoj odôvodnil nielen možným negatívnym dopadom na medzinárodnú povesť Rakúska, ale aj na praktické fungovanie Európskej únie, pretože FPÖ jej existenciu dlhodobo spochybňuje.

- Na novej vláde sa A. Van der Bellenovi nepáči jej tvrdý postup voči utečencom. Rovnako kritizuje nedávne pritvrdenie Viedne v otázke imigrácie (stanovila hornú hranicu počtu prichádzajúcich utečencov za rok a chce napríklad zaviesť kontroly na hraniciach s Talianskom). Nie je pritom typický ľavicový kandidát, má aj veľa konzervatívnych stúpencov.

- V minulosti často kritizoval Česko kvôli jadrovým elektrárňam v Temelíne aj v Dukovanoch a Slovensko kvôli elektrárni Mochovce. Skôr napríklad vyhlásil, že „25 miliárd šilingov, ktoré má rakúska vláda vydať na nákup nových stíhačiek, by malo byť radšej použitých tam, kde hrozí pre rakúsku bezpečnosť skutočné nebezpečenstvo, teda proti českej jadrovej elektrárni Temelín". V roku 2001 sa ale vyslovil proti snahe politikov FPÖ podmieniť vstup SR do Európskej únie neuvedením Temelína do komerčnej prevádzky.

- A. Van der Bellen sa narodil 18. januára 1944 vo Viedni, jeho matka bola pôvodom Estonka, otec Rus s holandskými koreňmi. Mladosť strávil v Tirolsku, vyštudoval ekonómiu na univerzite v Innsbrucku, kde neskôr pôsobil aj ako odborný asistent a docent. V roku 1980 bol menovaný riadnym profesorom národohospodárstva na Viedenskej univerzite. K Zeleným vstúpil v roku 1992, predtým bol členom sociálnej demokracie.

- Od roku 2012 zasadá vo viedenskej obecnej rade. V rokoch 1994 až 2012 bol poslancom Národnej rady za Zelených, s ktorými už skôr spolupracoval ako nezávislý odborník. Vedenie strany prevzal v decembri 1997 a funkciu predsedu zastával do októbra 2008; od roku 1999 do roku 2008 bol aj šéfom poslaneckého klubu Zelených v Národnej rade.

- Je druhýkrát ženatý, vlani v decembri si vzal dlhoročnú priateľku Doris Schmidauerovú. S bývalou manželkou Brigitte má dvoch synov.

Aj keď 45-ročnému odporcovi imigrácie N. Hoferovi úrad prezidenta tesne unikol, patrí výsledok kandidáta Slobodných (FPÖ) medzi doposiaľ najväčšie úspechy tejto pravicovo populistickej strany a môže podľa pozorovateľov znamenať posilnenie podobných zoskupení v Európe.

N. Hofer krátko pred oficiálnym oznámením výsledkov na svojom facebookovom profile uznal porážku. „Milí priatelia, ďakujem vám za vašu veľkolepú podporu. Samozrejme som dnes smutný. Rád by som za vás ako spolkový prezident dohliadal na našu nádhernú zem," uviedol kandidát Slobodných. Zároveň vyjadril presvedčenie, že nasadenie vo volebnej kampani nepôjde do stratena, ale stane sa investíciou do budúcnosti.

Prezidentské voľby výrazne rozdelili rakúsku verejnosť. Na jednej strane o hlasy usiloval mladistvo pôsobiaci N. Hofer, ktorý sa profiloval predovšetkým ako razantný odporca imigrácie, čo dokladal aj tvrdením, že z dôvodu obáv chodí často ozbrojený pištoľou, na strane druhej kandidoval postarší a zároveň umiernený A. Van der Bellen s oveľa otvorenejším postojom k utečencom a o to problematickejším prístupom k FPÖ.

Kým za A. Van der Bellena sa po zlyhaní kandidátov vládnych strán v prvom kole volieb postavili ľudovci aj sociálni demokrati, N. Hofera podporovali vedľa voličov Slobodných tiež ľudia všeobecne nespokojní s rakúskou politikou, ktorú dlhodobo vedú práve ľudovci a sociálnodemokratickí politici.

Nespokojnosť voličov, vyjadrená aj výsledkom prvého kola prezidentských volieb, mala výrazné dopady na rakúsku vládu, z ktorej čela odišiel sociálny demokrat Werner Faymann. Minulý týždeň ho nahradil Christian Kern, ktorý so sebou do vlády priviedol aj trojicu nových ministrov.