Generálny advokát Súdneho dvora EÚ Richard de la Tour vo štvrtok dospel k záveru, že indexácia rodinných prídavkov a daňových výhod, ktoré Rakúsko poskytuje pracovníkom, ktorých deti majú trvalé bydlisko v inom členskom štáte, je v rozpore s právom Európskej únie.
De la Tour, ktorý obhajuje záujmy Európskej komisie, vo svojom odporúčaní pre sudcov Súdneho dvora EÚ upozornil, že pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, musia mať v Rakúsku nárok na tie isté prídavky a daňové výhody ako domáci rakúski pracovníci bez ohľadu na miesto bydliska ich detí. Prispievajú na financovanie rakúskeho sociálneho a daňového systému rovnakým spôsobom ako rakúski pracovníci.
Žaloba EK voči Rakúsku
Od 1. januára 2019 Rakúsko v prípade pracovníkov, ktorých deti majú trvalé bydlisko v inom členskom štáte, prispôsobuje paušálnu sumu rodinných prídavkov a sumu rôznych daňových výhod smerom nahor alebo nadol v závislosti od všeobecnej cenovej úrovne v dotknutom členskom štáte.
Komisia podala na Súdnom dvore EÚ žalobu proti Rakúsku z dôvodu nesplnenia si povinnosti vyplývajúcej zo spoločnej európskej legislatívy. Podľa exekutívy EÚ takéto rozdielne zaobchádzanie, predovšetkým v prípade migrujúcich pracovníkov v porovnaní s vlastnými štátnymi príslušníkmi, je v rozpore s právom Únie.
Generálny advokát vo svojich návrhoch vyzval sudcov, aby Súdny dvor EÚ vyhovel žalobe eurokomisie. Prispôsobovanie rodinných prídavkov, daňového bonusu na vyživované dieťa, rodinného bonusu „plus“, daňového bonusu pre domácnosť s jediným príjmom, daňového bonusu pre rodiča samoživiteľa a daňového bonusu z dôvodu výživného pre migrujúcich pracovníkov, ktorých deti majú trvalé bydlisko v inom členskom štáte, je podľa neho v rozpore s právom Únie.
Bezdôvodná nepriama diskriminácia
Právo EÚ totiž výslovne stanovuje, že rodinné dávky, ako sú rakúske rodinné prídavky a daňový bonus na vyživované dieťa, nepodliehajú zníženiu alebo zmenám na základe skutočnosti, že rodinní príslušníci týchto pracovníkov majú bydlisko v inom členskom štáte. Určenie výšky týchto dávok v závislosti od bydliska rodinných príslušníkov je zásahom do práva na voľný pohyb priznaného občanom Únie.
De la Tour pripomenul, že systém koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia vytvorený na úrovni Únie spočíva na všeobecnej myšlienke, že ak migrujúci pracovník platí príspevky na sociálne zabezpečenie a dane v členskom štáte, musí mať nárok na rovnaké dávky ako štátni príslušníci tohto štátu.
Rakúsko pritom podľa neho neuviedlo nijaký dôvod, ktorý by mohol odôvodniť túto nepriamu diskrimináciu, ktorá je nezlučiteľná s právom Únie.
Rozsudok bude vyhlásený neskôr
Súdny dvor EÚ nie je viazaný návrhmi generálneho advokáta, môže, ale nemusí sa jeho odporúčaniami riadiť. Samotný rozsudok v tomto spore bude vyhlásený neskôr.
Rakúsko zaviedlo príslušný mechanizmus indexácie výšky rodinných prídavkov a ďalších daňových úľav v roku 2019. Chcelo tým dosiahnuť, aby sa výška rodinných prídavkov prispôsobila skutočným životným nákladom detí žijúcich v iných krajinách EÚ, pripomína agentúra APA.
Cieľom tohto projektu bývalej koaličnej vlády Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) bolo ročne ušetriť 114 miliónov eur. Pravidlo však znamenalo veľké straty najmä pre pracovníkov z východoeurópskych krajín.