V porovnaní s februárovou prognózou by mal byť rast ekonomiky v druhom štvrťroku pomalší. Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Nadol Slovensko ťahá podľa rady vládna spotreba a investície, kým export prekvapuje skôr pozitívne.
Zároveň lepšie predošlé štvrťroky vytvorili silnejší základ pre rast v tomto roku. Preto z aktuálnych odhadov nevyplýva prehodnotenie rastu ekonomiky v tomto roku oproti prognóze. Ekonomiku môže podporiť aj lepší vývoj zamestnanosti.
V druhom štvrťroku ekonomika Slovenska podľa odhadov RRZ mierne rastie. Medzikvartálne tempo 0,5 percenta je zatiaľ o niečo rýchlejšie ako začiatkom roka. „Vo februárovej prognóze sme odhadovali nárast o 1 percento. Nižší odhad oproti prognóze je spôsobený zmiernením rastu investícií, nižším rastom reálnych vládnych výdavkov a nižšou tvorbou zásob. Naopak, rýchlejšie by mal rásť náš export,“ konštatuje rada.
Napriek tomu, že rast v druhom štvrťroku zatiaľ zaostáva za očakávaniami, tempo expanzie v predošlom období, najmä koncom roka 2022, ich prekonalo. Preto z celoročného hľadiska nateraz z odhadu nevyplýva dôvod na prehodnotenie rastu ekonomiky za rok 2023.
Vplyvom vysokej inflácie naďalej trpia spotrebitelia. Aj začiatkom roka im zrejme klesli reálne príjmy, preto je rast spotreby domácností v prvom polroku veľmi utlmený. Investície zatiaľ ťažia z rastu čerpania fondov EÚ, ale iné investičné výdavky najmä v oblasti stavebníctva smerujú k spomaleniu, čo súvisí s ťažšou dostupnosťou financovania bývania a výstavby a otáčaním vývoja na realitnom trhu.
Vládne výdavky odhaduje RRZ s nominálnym nárastom o 9 percent medziročne. No pre vysokú infláciu ide v reálnom vyjadrení o pokles. Exportérom by sa malo podľa rady dariť o niečo viac, nakoľko sa zmierňujú úzke hrdlá v dodávateľských reťazcoch a globálna inflácia klesá. Z toho plynie už menší pesimizmus na strane spotrebiteľov a firiem.
Ekonomika EÚ sa v tomto roku podľa najnovšej predikcie MMF nachádza v pásme krehkého rastu. Rast ekonomík tlmí podľa rozpočtovej rady vysoká inflácia, stále prítomná neistota z dôvodu konfliktu na Ukrajine a sprísňovanie menovej politiky, ako aj úverových štandardov bánk. Pri pokračujúcom raste ekonomiky firmy cítia potrebu ďalej najímať pracovnú silu, pričom rast zamestnanosti by mal mierne prekonať očakávania rady.