Vojnová expanzia ruského prezidenta Vladimira Putina sa stala hnacou silou pre lídrov Európskej únie, ktorí vytvorili vlastné plány rozširovania. Ich cieľom je, aby sa súčasťou 27-členného bloku stalo ďalších osem nových krajín. Snahy o rozširovanie so sebou ale prinášajú niekoľko rizík, píše portál Politico.
Pridanie nových štátov vrátane poľnohospodárskej veľmoci Ukrajiny by otvorilo Pandorinu skrinku výziev. EÚ by musela uskutočnil rozsiahle vnútorné reformy, čo by pravdepodobne viedlo k dlhoročným toxickým sporom medzi súčasnými členmi bloku.
Otázka načasovania
Z historického hľadiska takmer každý proces rozširovania sprevádzali nepríjemné komplikácie. Agresia Ruska aj napriek tomu presvedčila niektoré vlády EÚ, že s rozširovaním netreba ďalej otáľať.
„Je čas byť odvážnym a zmeniť náš prístup k rozširovaniu – musíme do našej rodiny dostať šesť krajín západného Balkánu, každú jednu z nich, ako aj Ukrajinu a Moldavsko,“ povedal pre Politico rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg. Rozširovanie podľa neho nie je byrokratickým úsilím. Ide o export určitého spôsobu života slobodných a otvorených západných demokracií.
Jednou z výziev bude načasovanie. Predseda Európskej rady Charles Michel vyzval, aby blok prijal nových členov najneskôr do roku 2030. Francúzsky prezident Emmanuel Macron zas podporuje myšlienku postupného rozširovania, pričom kandidátske krajiny by najprv získali prístup na jednotný trh a až potom by sa stali plnohodnotnými členmi EÚ.
Schallenberg navrhol, aby kandidátske krajiny najprv zastávali funkciu pozorovateľov v politickom a bezpečnostnom výbore EÚ, ktorý prijíma zahraničnopolitické rozhodnutia. „Namiesto toho, aby sme im jednoducho poslali vyhlásenie o spoločnej zahraničnej politike EÚ s výzvou na podpísanie, ponúkneme im možnosť stať sa súčasťou našich úvah a rozhodovacích procesov,“ priblížil minister.
Sporná reforma
Ak majú lídri EÚ naplniť svoje ambície, budú musieť zvládnuť vášnivé diskusie európskych vlád, ktoré budú posudzovať vhodnosť kandidátskych krajín. Medzi hlavné obavy patrí korupcia na Ukrajine. Ďalšou výzvou bude reforma vnútorných rozhodovacích procesov EÚ tak, aby brali ohľad na novú veľkosť bloku.
Zmena základných zmlúv EÚ je náročným procesom, ktorý si vyžaduje uskutočnenie referend vo viacerých krajinách. Niektorí diplomati EÚ argumentujú, že reformy je možné realizovať prostredníctvom Lisabonskej zmluvy. Právna služba Rady tvrdí, Lisabonská zmluva je voči rozširovaniu odolná.
Nekonečné čakanie
Súčasné snahy o rozšírenie EÚ sú prvým pokusom od roku 2013, keď blok prijal Chorvátsko. Rozpravy o vstupe Turecka stroskotali na nesúhlase vtedajšieho francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho v roku 2011, čím sa zvýšila opatrnosť bloku voči ďalšiemu rozširovaniu.
Aj keď je prioritou bloku najmä Ukrajina, menšie kandidátske krajiny sa takisto intenzívne snažia vyvíjať tlak na Brusel, aby ich prijal čím skôr. Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová víta obnovenie snahy o rozšírenie. Jej krajina si oficiálnu žiadosť o členstvo v EÚ podala v roku 2022.
„Veríme, že je to v záujme všetkých, aby sa pridali všetky krajiny západného Balkánu,“ povedala Osmaniová. Dodala ale, že krajiny nie sú ochotné na verdikt bloku čakať večne. „Je ťažké udržať si trpezlivosť, najmä ak urobíte všetko, čo od vás požadujú, a potom sa aj tak nič nedeje,“ uzavrela prezidentka.
Ďalšie dôležité správy
