Rozhodnutie napadnúť Ukrajinu oslabilo ruského prezidenta Vladimíra Putina, ale zmena pri kormidle moci v Rusku je v dohľadnej dobe nepravdepodobná pre autokratickú povahu politického systému. Uviedol to dnes podľa agentúry Reuters západný predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby sa mohol vyjadrovať slobodne.
Putinov koniec raz príde, nevedno však kedy
Putin je najdlhšie slúžiacim vládcom Kremľa od čias komunistického diktátora Josifa Stalina, ovláda Rusko takmer 23 rokov od chvíle, keď mu prvý ruský prezident Boris Jeľcin v posledný deň roku 1999 odovzdal jadrový kufrík a právomoci hlavy štátu.
Po predminuloročných zmenách v ruskej ústave pozorovatelia očakávali, že Putin bude vládnuť až do roku 2036. Invázia na Ukrajinu zahájená 24. februára však toto vnímanie zmenila. „Putina oslabila táto naozaj katastrofálna chyba," povedal západný predstaviteľ. „Vidíme, že ruskú armádu pokorila na bojisku Ukrajina," dodal.
Upozornil, že vojna posilnila ukrajinskú štátnosť a podnietila ďalšie rozširovanie Severoatlantickej aliancie, čím oslabila Putina, ktorý 7. októbra oslávil svoje sedemdesiatiny. „Ľudia vidia, že urobil veľkú chybu," povedal. „V Kremli nemali záložný plán. Mysleli si, že poraziť Ukrajinu bude naozaj jednoduché."
„Znamená to, že ľudia viac hovoria o nástupníctve, hovoria viac o tom, čo príde potom, predstavujú si život po ňom. Ale nenaznačujem, že to bude v dohľadnej dobe," dodal.
Kľúčová druhá polovica dekády
Hoci je nepravdepodobné, že by sa v blízkej dobe zmenil vodca v Kremli, dotyčný predstaviteľ odhadol, že druhá polovica tejto dekády začína vyzerať „zaujímavejšie". Budúce prezidentské voľby v Rusku sa majú konať v roku 2024. Putin zatiaľ nepovedal, či bude znova kandidovať.
Kremeľ, ktorý odmietol okomentovať poznámky západného predstaviteľa, tvrdí, že Putin je zďaleka najpopulárnejším politikom v Rusku, vyhral už štyri prezidentské voľby.
Sám Putin vyhlásil, že neľutuje rozpútanie toho, čo nazýva ruskou „špeciálnou vojenskou operáciou" proti Ukrajine. Vojnu považuje za zlomový okamih, kedy sa Rusko po desaťročiach ponižovania po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 konečne postavilo arogantnej západnej hegemónii.
Dopady Putinovej vojny
Potom, čo Západ pre vojnu uvalil na Moskvu najprísnejšie sankcie v moderných dejinách, Putin tvrdí, že sa Rusko po storočiach, keď na Západ hľadelo ako na kľúč k hospodárskemu rastu a moderným technológiám, obracia k Ázii a najmä Číne.
Ruská vojna proti Ukrajine pripravila desiatky tisíc ľudí o život a vyvolala najväčšiu konfrontáciu so Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962, kedy sa veľmoci počas studenej vojny najviac priblížili jadrovému konfliktu. Ukrajinské aj ruské sily sa zakopávajú na zimu.
Západný predstaviteľ uviedol, že po Putinovom rozkaze o „čiastočnej" mobilizácii z 21. septembra opustilo krajinu najmenej 400-tisíc Rusov. Okrem toho prvá vlna Rusov emigrovala hneď po začatí invázie na Ukrajinu.
Ruská ekonomika tento rok klesne najmenej o 4,5 percenta a pokles bude pokračovať aj v budúcom roku. „Čísla zakrývajú skutočne významné narušenie ekonomiky pre prechod na vojnovú výrobu," uviedol. Zatiaľ ale nič nenaznačuje, že by Rusko bolo pripravené skutočne vážne rokovať o Ukrajine. „Bude to aj naďalej dlhý, ťažký a krvavý konflikt," dodal.
Ďalšie dôležité správy
