Sýrčanom, ktorí jeho útoky už pretrpeli, musia klamstvá Kremľa o Ukrajine znieť veľmi povedome. Trvá na tom, že obete bombardovania sú „krízoví herci“, šíri nepravdy o chemických zbraniach, obhajuje masové vraždenie civilistov tým, že tvrdí, že každý, kto odporuje, je nacista (na Ukrajine) alebo „rezač hlavy“ (v Sýrii): Kremeľ svoje dezinformačné taktiky otestoval a zdokonalil, píše pre The Guardian George Monbiot.
Klamali už za Stalina
Toto organizované klamanie viac-menej zničilo americkú ľavicu a vážne poškodilo tú európsku. Ako v roku 2019 zaznamenal aktivista Terry Burke, účinné ľavicové oponovanie Donaldovi Trumpovi krachlo uprostred zúrivých vnútorných sporov o Sýrii a ruskom zasahovaniu do americkej politiky. Spúšťačom boli významné osobnosti, ktoré recitovali kremeľské nepravdy, pričom sa ukázalo, že niektorých z nich platila ruská vláda.
Takéto klamstvá sú povedomé aj Ukrajincom. Počas hladomoru, ktorý v 30. rokoch 20. storočia vyvolali politiky Josifa Stalina, údajne zomrelo tri až päť miliónov ľudí a Kremeľ vtedy šíril správy, že ľudia mali množstvo jedla, no skrývali ho. V niektorých prípadoch sa vraj úmyselne vyhladovali na smrť.
Nejde o novinku
Súčasný ruský dezinformačný stroj je vo veľkej miere obviňovaný z toho, čo dnes vidíme ako „epistemickú krízu“ – kolaps zdieľaného prijatia spôsobov, ktorými rozpoznávame pravdu.
Mali by sme spochybňovať a odhaliť klamstvá Kremľa. No tvrdiť, že verejný útok na pravdu je niečím novým, či obzvlášť ruským, je takisto dezinformácia. Po celé generácie v krajinách, akým je Spojené kráľovstvo, neexistovala žiadna epistemická kríza, no nie preto, že sme zdieľali záväzok k pravde. Bolo to preto, že sme zdieľali záväzok k hanebným klamstvám.
Britom klamstvá takisto nie sú cudzie
Autor spomína ďalší prípad hladomoru – tento raz ten bengálsky, ktorý prebiehal v období rokov 1943 a 1944. Zomreli počas neho približne tri milióny ľudí. Tak ako na Ukrajine, prirodzené a politické udalosti urobili ľudí zraniteľnými voči hladu. No aj tu zmenila vládna politika krízu na katastrofu. Z výskumu indického ekonóma Utsu Patnaika vyplynulo, že inflácia, ktorá vytlačila potraviny mimo dosah chudobných, bola úmyselne vytvorená podľa politiky, ktorej autorom bol hrdina britského liberalizmu, John Maynard Keynes.
Koloniálne orgány využili infláciu na to, aby „znížili spotrebu chudobných“ s cieľom extrahovať bohatstvo a podporiť tým vojnu. Až kým nebol v roku 2018 publikovaný Patnaikov výskum sme si neboli vedomí rozsahu, v akom bol bengálsky hladomor vytvorený. Zahladzovanie faktov Britániou bolo ešte účinnejšie než to Stalinove.
Hladomory zostrojené indickým miestokráľom, lordom Lyttonom, v 70. rokoch 19. storočia sú známe ešte menej aj napriek tomu, že počas nich zomrelo okolo 12 až 29 miliónov ľudí. Až keď v roku 2015 vyšla kniha „Gulag Británie“ spisovateľky Caroline Elkinsovej sme sa dozvedeli, že Spojené kráľovstvo v 50. rokoch 20. storočia v Keni prevádzkovalo systém koncentračných táborov a „uzavretých dedín“, v ktorých sústredilo celú populáciu Kikujov. Tisíce ich bolo mučených a zavraždených. Takmer všetky dokumenty zaznamenávajúce tieto ohavné zločiny boli systematicky spaľované alebo vhadzované do mora v zaťažených debnách, alebo boli nahradené falošnými zložkami. Záznam o britských koloniálnych ohavnostiach v Malajzii, Jemene, Adene, na Cypre a Čagoských ostrovoch prešiel podobnou očistou.
Tak ako Kremeľ vyžaduje dezinformačnú kampaň, aby ospravedlnilo svoju imperiálnu agresiu na Ukrajine, tak aj Britské impérium potrebovalo systém zrozumiteľných klamstiev. Nielenže boli jeho imperiálne zločiny vymazané zo záznamov, no bola vybudovaná celá ideológia – rasizmus – s cieľom ospravedlniť zabíjanie, rabovanie a zotročovanie ostatných.
Kríza pravdy
Podľa autora sa zdá, že takmer každý, kto sa objaví v médiách, naprieč takmer celým politickým spektrom prijíma fakt, že hospodársky rast môže a mal by na obmedzenej planéte pokračovať neobmedzene. Takmer všetci veria, že by sme mali podniknúť kroky s cieľom ochrániť život na zemi, no iba ak sú tieto kroky nákladovo efektívne. Aj vtedy by sme sa mali vyhnúť kompromitovaniu ziskov zabehnutých odvetví. Zdá sa, že títo ľudia veria, že niečo, čo nazývajú „hospodárstvo“, má prednosť pred systémami podpory života.
Presvedčiť ľudí, aby sa riadili týmito bláznivými presvedčeniami, si nevyžaduje žiadnu hrôzu či mučenie. Náš systém organizovaného klamania tak nejak vytvoril celú triedu politikov, úradníkov, mediálnych komentátorov, kultúrnych vodcov, akademikov a intelektuálov, ktorí im pritakávajú.
Skutočne, máme krízu pravdy. No je oveľa hlbšia a širšia než si chceme pripustiť. Možno je najväčším klamstvom zo všetkých to, že táto kríza sa obmedzuje len na nepravdy Kremľa a konšpiračné teórie krajnej pravice. Naopak, kríza je systémová a takmer univerzálna, uzavrel autor.