Ústrednou témou prezidentskej kampane senátora Johna McCaina z roku 2008 bol koncept Ligy demokracií. Malo ísť o organizáciu, v rámci ktorej by sa spojili demokracie sveta, aby spolu na základe zdieľaných zásad a spoločnej vízie budúcnosti diskutovali o problémoch a riešeniach, píše Forbes.
Nápad sa nestretol s pochopením a bývalí predstavitelia Clintonovej administratívy ho dokonca nazvali naivným a nebezpečným. Argumentovali tým, že Amerika musí do sledovania spoločného cieľa zapojiť všetky štáty, ak má čeliť najnaliehavejším globálnym výzvam.
Zdá sa však, že Liga demokracií sa teraz začala vytvárať organicky. Jej zakladateľom nie je senátor McCain, ale ruský prezident Vladimir Putin, ktorého bezohľadná invázia na Ukrajinu mala za následok rozšírenie NATO, rozsiahle sankcie či sťahovanie firiem z Ruska.
Roky tolerovania autokracií si vybrali svoju daň. Despotizmus sa zakorenil hlboko v medzinárodnom ekonomickom poriadku a v mnohých oblastiach ohrozuje demokraciu, konštatuje Forbes.
Nové nariadenia
Na pozadí toho, ako sa Európa utrápene snaží po desaťročiach otáľania zbaviť závislosti od ruskej energie, začínajú medzery vypĺňať iné diktátorstvá bohaté na suroviny, akým je Saudská Arábia.
Americkí politici, generálni riaditelia a spotrebitelia veľmi po inflácii a problémoch s dodávateľskými reťazcami netúžia. Chaos, ktorý by nastal, keby došlo k prerušeniu dodávateľských reťazcov s Čínou v prípade čínskej invázie na Taiwan, by sa pochopiteľne stretol s ešte menším pochopením.
Nové americké nariadenia vyplývajúce zo zákona o prevencii nútenej práce Ujgurov od spoločností vyžadujú, aby preukázali, že ich dovozy nepochádzajú z oblastí Číny, kde dochádza k nútenej práci. Pre mnoho spoločností bude teda podľa magazínu jednoduchšie z Číny odísť, než riešiť transparentnosť dodávateľských reťazcov.
Návrh smernice EÚ o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti bude podobným štýlom od mnohých spoločností vyžadovať, aby boli ich konce dodávateľských reťazcov z hľadiska ľudských práv a životného prostredia transparentné. Dosiahnuť niečo také v krajinách so skorumpovaným autokratickým režimom je však nesmierne náročnou úlohou.
Dôraz na transparentnosť
Od autokracií sa začali odvracať generálni riaditelia i politici. Po Putinovej invázii na Ukrajinu odišli z Ruska stovky spoločností ešte predtým, než sa začalo hovoriť o sankciách. Podobnému riziku čelia firmy aj v iných krajinách, čo núti rady a manažment prehodnotiť ich dlhodobé stratégie týkajúce sa toho, na ktorý trh vstúpiť, ktorých dodávateľov osloviť či kde postaviť továrne.
Spoločnosti by mali očakávať, že vlády právnych štátov podniknú ďalšie kroky, ktorých cieľom bude oddeliť obchod od autokratických krajín. Podniky, ktoré sa rozhodnú aj naďalej pôsobiť vo vysokorizikových krajinách, budú musieť prijať špeciálne bezpečnostné opatrenia. Ich cieľom bude zaistiť, že konajú eticky, transparentne a v súlade s miestnymi zákonmi a medzinárodnými normami.
Ak budú obchodné vzťahy netransparentné alebo neprejdú kontrolou, tímy zaoberajúce sa dodržiavaním zásad musia byť pripravené zaviesť dodatočné kontroly či vec ďalej prešetriť. Ak to bude nutné, nie je vylúčené ani úplné ukončenie obchodného vzťahu.
Základom je príprava
Keďže odklon od autokracií už nie je iba hypotetickou otázkou, spoločnostiam podľa magazínu určite prospeje, ak si vytvoria komplexné krízové plány alebo sa pripravia na rôzne geopolitické scenáre.
Ak sa však firmám nepodarí pripraviť sa, generálnych riaditeľov a tímy zaoberajúce sa dodržiavaním zásad zaskočia rýchle zmeny politík, sankcie a nestabilita.
Akékoľvek riešenie musí do popredia klásť demokratické hodnoty založené na pravidlách, pričom nesmie zabudnúť ani na obavy podnikov a spotrebiteľov, požiadavky na zdroje či ľudské zdroje, a na globálnu ekonomickú stabilitu. Jednoznačne pôjde o takmer nemožnú úlohu, uzatvára Forbes.
Ďalšie dôležité správy
