Proti klimatickému zákonu z dielne Ministerstva životného prostredia SR vznikla petícia. Organizuje ju neformálna skupina Kam mizne sloboda a zatiaľ ju na internete podpísalo vyše 1 800 ľudí. V petícii žiadajú, aby zákon nebol prijatý. Ako dôvod uvádzajú, že spôsobí Slovensku dramatické zhoršenie životnej úrovne, stratu pracovných miest a deindustrializáciu Slovenska a povedie k postupnému rastu cien energií z tradičných palív.
Mimovládne organizácie, ktoré sa venujú téme klímy a životného prostredia, naopak, zákon vítajú. Podľa nich nastavuje potrebné nástroje na kvalitnejšiu ochranu klímy na Slovensku. Niektoré časti zákona navrhujú vylepšiť, napríklad žiadajú stanoviť ambicióznejšie sektorové ciele, ktoré by mali znižovať emisie, a tým dosiahnuť neutralitu najneskôr do roku 2050. Aktuálne ciele v zákone smerujú k 55-percentnému zníženiu emisií do roku 2030, čo podľa opakovaných vedeckých varovaní nestačí na dosiahnutie uhlíkovej neutrality.
„Klimatický zákon obsahuje množstvo skvelých nástrojov, ktoré môžu fungovať ako prevencia pred plytvaním verejných peňazí. Vďaka korekčnému mechanizmu môžeme ušetriť na platbách v pripravovanom systéme obchodovania s emisiami ETS II, ktorý má pokrývať aj sektor dopravy a začne fungovať od roku 2027," uviedla koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová.
Hromadnú pripomienku k návrhu zákona podali Klimatická koalícia spolu s Via Iuris, Priatelia Zeme, Klíma ťa potrebuje, Budovy pre budúcnosť, Karpatský rozvojový inštitút, Slovenská klimatická iniciatíva, Cyklokoalícia a Incien.
Opiera sa o európsku legislatívu
Podľa rezortu životného prostredia, vedením ktorého je dočasne poverený Ján Budaj (OĽaNO), návrh zákona vychádza z celospoločenskej požiadavky na riešenie klimatickej krízy a opiera sa o európsku legislatívu. Jeho cieľom je dosiahnuť zníženie emisií do roku 2030 a uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Ide o historicky prvý zákon o zmene klímy a nízkouhlíhovej transformácii.
Návrh zákona stanovuje konkrétne klimatické ciele pre sektory mimo európskeho systému obchodovania s emisiami, ale aj pre cestnú dopravu, budovy, poľnohospodárstvo, sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva a odpady.
Klimatickým cieľom Slovenska bude do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 55 percent v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990. Sektory v rámci Európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami EU ETS (priemysel, letectvo) majú znížiť emisie o 62 percent, sektory mimo EU ETS o 22,7 percenta. Účinnosť zákona je navrhovaná od 1. septembra 2023.
Ďalšie dôležité správy
