Čína tvrdí, že je v rusko-ukrajinskej vojne neutrálna. Avšak na začiatku ruskej invázie boli čínske médiá všetko, len nie nestranné, napísal spravodajský server Foreign Policy.
USA ako hlavný nepriateľ
Čínske médiá, ktorých propagandistické oddelenia sa roky snažia vykresľovať Spojené štáty ako hlavného nepriateľa Pekingu, spočiatku ľahko zasadili ruskú inváziu do príbehu, v ktorom bol ruský prezident Vladimír Putin vyzdvihovaným hrdinom, zatiaľ čo NATO a Západ zlovoľnými zbabelcami.
To sa odrážalo nielen v obsahu, ale aj v niektorých smerniciach pre čínske médiá, ktoré unikli na verejnosť. Minulý mesiac denník Horizon News (Š-mien), dcérska spoločnosť štátnych novín Beijing News, zrejme omylom zverejnil na svojom oficiálnom účte na čínskom serveri Weibo internú smernicu, podľa ktorej nemá zverejňovať nič, čo by bolo „nepriaznivé pre Rusko a prozápadné".
Ako ale vojna postupuje, pokyny sa deň odo dňa menia. A ich posun popísali serveru Foreign Policy zdroje z troch čínskych štátnych médií. „Riadime sa politickým postojom čínskej vlády," uviedol jeden zo zdrojov.
Tvrdý proruský postoj
Na začiatku invázie zaujala čínska vláda veľmi tvrdý proruský postoj. Napríklad 24. februára zverejnil denník People's Daily (Žen-min ž'-pao) na weibo vyhlásení, že „USA nemajú právo hovoriť Číne, čo má robiť", a pripomenul, že NATO má stále voči Číne krvavý dlh.
Najnovšia smernica nabáda apelovať na „riešenie vzájomných sporov mierovými prostriedkami" a konaním, čo zodpovedá prejavu stáleho zástupcu Číny pri OSN Čang Ťüna. Médiá musia vystupovať neutrálne a nesmú sa prikláňať na žiadnu stranu, ani ruskú, ani ukrajinskú, čo je posun od pôvodného proruského postoja.
Prioritou je vždy a za všetkých okolností udržanie domácej stability, a preto je úplne zakázanou zónou akékoľvek vzťahovanie ruských udalostí k domácemu dianiu v Číne, „najmä na Taiwane", potvrdil jeden zo zdrojov. Médiá nesmú ukazovať žiadne občianske hnutia, ako sú protivojnové protesty alebo on-line petície.
To znamená, že sa čínske štátne médiá často zdráhajú informovať o podrobnostiach a krutosti vojny. Oveľa viac ako o vojne sa písalo o paralympiáde v Pekingu. Dňa 26. februára začal hlavný čínsky večerný spravodajský program Sin-wen Lien-po zdĺhavou reportážou o myšlienkach čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, pričom invázii boli venované asi tri minúty na konci.
Nejasné pokyny
Neustále sa meniace pokyny spôsobujú novinárom problémy a značne im sťažujú prácu. Niektorí sa radšej vyhli akémukoľvek politickému prvku v spravodajstve a namiesto toho písali o histórii a kultúre Ruska a Ukrajiny, zatiaľ čo iní pominuli celkový obraz vojny a namiesto toho sa zamerali na hŕstku čínskych občanov žijúcich na Ukrajine.
Jedným z najväčších zdrojov zmätkov je skutočnosť, že ihneď po začatí ruského útoku odporučilo čínske veľvyslanectvo na Ukrajine svojim občanom, aby si kvôli bezpečnosti vyvesili na autá čínsku štátnu vlajku. O dva dni neskôr však dostali Číňania žijúci na Ukrajine pokyn, aby nevyvesovali žiadne „identifikačné symboly"; zrejme z obavy, že by proruský postoj Pekingu mohol Číňanmi na Ukrajine vystaviť nebezpečenstvo.
V čínskom internetovom priestore prevládajú proruské nálady – aj keď aj toto je ťažké povedať s istotou, pretože cenzori môžu proukrajinský a prozápadný obsah mazať.
Čína obeťou USA
Čínska propaganda buduje podobu príbehu o Číne vzdorujúcej Spojeným štátom celé roky. V jej verzii rozprávania je Čína obeťou a Spojené štáty sú hlavnou príčinou všetkých sociálnych a ekonomických problémov, ktorým Čína čelí. Putinizmus do tohto pohľadu dobre zapadá; problémy Ruska, rovnako ako Číny, sú vykresľované ako vina Washingtonu.
Aj napriek snahe čínskych médií tváriť sa neutrálne je však stále pomerne jasné, že ich spravodajstvo je proruské, pretože slová ako „invázia" a „útok" nie sú v spravodajstve povolené.
Často majú tendenciu priamo využívať obsah produkovaný ruskými štátnymi médiami, ako sú RT a Sputnik bez toho, aby si nezávisle overovali fakty. Napríklad 26. februára mnoho čínskych médií nepravdivo informovalo, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj utiekol z Kyjeva, hlavného mesta Ukrajiny, a všetky jeho videá boli vopred natočené.
Chýbajúca kritika
Kritické informácie sú často vynechané, ak ukazujú Rusko v zlom svetle; napríklad Beijing News informoval o Putinovom nariadení uviesť do pohotovosti osobitný režim odstrašovania bez toho, aby uviedol, že ide o aktiváciu jadrových zbraní.
Vzhľadom na to, že Putin bol vždy oslavovaný ako hrdina, ktorý sa postavil Západu, prejavujú mu čínske sociálne siete sympatie. Po uvalení protiruských sankcií sa na čínskych serveroch objavili príspevky a komentáre, ktoré Putina líčili ako malého chlapca, ktorého šikanujú spolužiaci – teda Spojené štáty, Kanada, Európska únia a tak ďalej.
Napriek tomu sa objavujú aj Číňania, ktorí sa stavajú proti ruskej invázii a volajú po pravdivejšom a objektívnejšom spravodajstve. Okrem príspevkov na čínskom internete niektorí podpisujú petície a objavili sa dokonca aj pouličné protesty. Také hlasy sú však obvykle rýchlo cenzurované.
Cenzúra z obavy
Hneď po počiatočnej vlne proruského spravodajstva však došlo aj k určitej cenzúre z obavy pred ohrozením čínskych občanov žijúcich na Ukrajine a poškodením medzinárodného obrazu Číny.
Od 25. februára začali sociálne siete vrátane Weibo mazať príspevky, ktoré uvádzali, že Čína podporuje ruskú inváziu na Ukrajinu. S pokračujúcou vojnou a tvrdými sankciami proti Rusku sa tak Čína možno pomaly začína odkláňať od svojej predchádzajúcej proklamovanej blízkosti k Putinovi – aspoň na verejnosti.
Ďalšie dôležité správy
