Podľa údajov Svetovej banky, ktoré analyzoval Statista, sa krajiny s veľkým dlhom voči Číne väčšinou nachádzajú v Afrike, ale možno ich nájsť aj v Strednej Ázii, juhovýchodnej Ázii a Tichomorí.
Čína, ako nový preferovaný veriteľ pre krajiny s nízkymi príjmami, má v súčasnosti 37 percent dlhu týchto krajín. Len 24 percent bilaterálneho dlhu krajín pochádza zo zvyšku sveta. Je to spôsobené projektom „Nová hodvábna cesta“, ktorý financuje výstavbu prístavnej, železničnej a pozemnej infraštruktúry na celom svete, a ktorý vytvoril pre zúčastnené krajiny veľa dlhov voči Číne.
Na konci roka 2020, z 97 krajín, pre ktoré boli k dispozícii údaje, mali najväčšie dlhy voči Číne nasledovné krajiny – Pakistan (77,3 miliardy dolárov zahraničného dlhu voči Číne), Angola (36,3 miliardy), Etiópia (7,9 miliardy), Keňa (7,4 miliardy) a Srí Lanka (6,8 miliardy).
Krajiny s najväčším dlhovým zaťažením v relatívnom vyjadrení boli Džibutsko a Angola, po ktorých nasledujú Maldivy a Laos. Prezident Svetovej banky David Malpass označil v januári úroveň dlhu mnohých krajín za „neudržateľnú“.
You will find more infographics at Statista
Od roku 2020 Čína oficiálne požičala krajinám s nízkymi a strednými príjmami približne 170 miliárd dolárov, pričom v roku 2010 to bolo len približne 40 miliárd dolárov.
Čínske pôžičky majú vyššie úrokové sadzby ako pôžičky od medzinárodných inštitúcií ako Medzinárodný menový fond a Svetová banka alebo bilaterálne pôžičky z krajín Parížskeho klubu a majú tiež kratšie lehoty splácania. Ich nastavenie je bližšie ku komerčným úverom, pokiaľ ide o ich podmienky splácania alebo ciele financovania.
Pandémia covid-19 ešte viac skomplikovala už aj tak náročné splácanie čínskych pôžičiek. Podľa Financial Times musela krajina v rokoch 2020 a 2021 opätovne prerokovať pôžičky v hodnote 52 miliárd dolárov. Jedným z takýchto prípadov bola Srí Lanka, patriaca medzi najväčších dlžníkov Číny, ktorá bola v máji prvou ázijskou krajinou za posledné dve desaťročia, ktorá nesplatila svoj dlh.
