Proeurópsky oligarcha na Ukrajine rozdrvil súperov. Radikáli prekvapili

Ostatní kandidáti mali ešte menej. Úplne prepadol Dmytro Jaroš, líder extrémistického Pravého sektora, ktorého podpora nedosiahla ani jedno percento. Neuspel ani Oleh Ťahnybok z nacionalistickej strany Svoboda. Najsilnejší z radikálnych kandidátov sa prekvapivo ukázal Oleh Liaško, ktorý údajne navrhoval trest smrti pre kolaborantov s Ruskom. Jeho ozbrojenci podľa portálu KyivPost napadli budovu ovládanú separatistami v Doneckej oblasti, pričom zabili jedného muža. Získal viac ako osem percent a skončil na treťom mieste.

P. Porošenko si pred voľbami zabezpečil podporu šéfa strany Udar Vitalija Klička, odporcu bývalého režimu Viktora Janukovyča. Práve on by bol zrejme jeho najvážnejším protikandidátom, keby sa bol do volieb zapojil. Uspokojil sa však s postom primátora Kyjeva.

Rozbíjali boxy

Deň pred ukrajinskými prezidentskými voľbami si telefonovali nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident François Hollande a ruský prezident Vladimir Putin. Podľa tlačového vyhlásenia Elyzejského paláca si želali, aby ukrajinské voľby prebehli „v čo najlepších podmienkach“.

Ako to nakoniec dopadlo? Ukrajinským úradom sa podľa očakávania nepodarilo zorganizovať voľby vo veľkej časti dvoch odštiepeneckých oblastí – Doneckej a Luhanskej, kde to nedovolili proruskí ozbrojenci. Maskovaní muži tiež obkľúčili sídlo najbohatšieho ukrajinského oligarchu Rinata Achmetova, ktorý v minulosti podporoval V. Janukovyča, ale teraz sa snažil „robiť poriadok“ v regióne pomocou vlastných ozbrojencov. Cez víkend okrem toho pri bojmi sužovanom meste Sloviansk zabili talianskeho fotoreportéra. Zatiaľ čo napríklad v Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny sa účasť blížila k 80 percentám, zo štyroch okruhov Doneckej oblasti volebná komisia vyčíslila len 14-percentnú časť.

Nemohlo sa samozrejme hlasovať ani na Kryme, ktorý pripojili k Rusku. Práve na 25. máj, deň ukrajinských volieb, si naplánoval cestu na polostrov ruský premiér Dmitrij Medvedev.

Ruský prezident Vladimir Putin pred voľbami vyhlásil, že bude rešpektovať výber ľudu a spolupracovať s novými autoritami. To vyznelo zmierlivo, avšak V. Putin zároveň legitímnosť nového budúceho prezidenta spochybňoval. Tvrdil, že Viktor Janukovyč neprišiel o úrad ústavným spôsobom. Aj P. Porošenko sa však nechal počuť, že sa s ruským prezidentom stretne.

Americký prezident Barack Obama zas chválil odhodlanie Ukrajincov. „Napriek provokáciám a násiliu išli hlasovať milióny Ukrajincov po celej krajine, dokonca aj v častiach východnej Ukrajiny,“ napísal Biely dom.

Prepletená politika

Expremiérke J. Tymošenkovej nepomohlo ani prezentovanie „prozápadných“ postojov – žiadala napríklad referendum o vstupe do NATO. Z ťažko riešiteľného súboja ju nevytiahla ani obávaná ohnivá rétorika – jej súper P. Porošenko si do televízneho duelu s ňou netrúfol a radšej viedol svoju volebnú kampaň.

"Čokoládový kráľ" i "plynárenská princezná" sa už pohybujú v ukrajinskej politike a predovšetkým v kruhoch najbohatších Ukrajincov dlho. Impérium P. Porošenka nezahŕňa len čokoládovne Rošen, ale aj televíziu, lodenice či automobilovú výrobu. Aj J. Tymošenková, aj P. Porošenko zastávali funkcie ešte za vlády prezidenta Leonida Kučmu, potom sa však postavili proti nemu a jeho niekdajšiemu prezidentskému kandidátovi V. Janukovyčovi a boli dôležitými postavami Oranžovej revolúcie. V roku 2005 preletel médiami ich spor týkajúci sa privatizácie podniku Nikopol Ferralloy. P. Porošenko šéfoval po Oranžovej revolúcii diplomacii, no spolupracoval aj s V. Janukovyčom – vo vláde Mykolu Azarova viedol ministerstvo obchodu.

Ukrajinský prezident bude musieť riešiť predovšetkým separatistické hnutie na východe krajiny. Moskva oficiálne tlačí na federalizáciu štátu, no odštiepenecké republiky v Doneckej a Luhanskej oblasti po svojich referendách už vyhlásili nezávislosť. S tým súvisí tvorba novej ústavy. Parlamentné voľby prídu na rad neskôr, zatiaľ sú vo Verchovnej rade tí istí poslanci, ktorí poskytovali väčšinu V. Janukovyčovi a po udalostiach na Majdane sa časť z nich priklonila na stranu opozície na čele so zoskupením Vlasť Julie Tymošenkovej.

Menej viditeľnou, ale dôležitou výzvou je veľmi problematická ekonomika. Jeden z odhadov hovorí, že HDP sa tento rok prepadne o 6,5 percenta, zato spotrebiteľské ceny narastú o 15 percent. Ukrajina sa sporí s Ruskom o ceny a platby za plyn. Hospodárstvo sa opiera o záchrannú pôžičku Medzinárodného menového fondu. Jej podmienkou sú však podobne ako v iných prípadoch nepopulárne úsporné opatrenia.