Raketový rast svojich ekonomík má do roku 2050 naplánovaný hneď niekoľko krajín; ide najmä o Indiu, Indonéziu aj Saudskú Arábiu. Na splnenie cieľa indického premiéra Naréndru Módího bude však potrebný rast HDP o osem percent ročne, čo je o 1,5 percentuálneho bodu viac, ako sa krajine podarilo v priemere za posledné tri desaťročia. Indonézia bude potrebovať sedempercentný rast ročne, v porovnaní s priemernými 4,6 percenta za rovnaké obdobie. Neropná ekonomika Saudskej Arábie bude musieť rásť o deväť percent ročne namiesto priemerných 2,8 percenta, aby sa jej podarilo diverzifikovať podľa plánu korunného princa Muhammada bin Salmána. Hoci bol rok 2023 dobrým rokom pre všetky tri krajiny, ani jedna z nich nezaznamenala potrebné tempo, upozorňuje The Economist. Len veľmi málo ekonomík si ho dokáže udržať päť rokov, nieto ešte tridsať.
V roku 2015 N. Módí oznámil plány na zvýšenie podielu priemyslu na indickom HDP zo 16 na 25 percent. „Predávajte kdekoľvek, ale vyrábajte v Indii,“ vyzval obchodných lídrov. Podobne aj Kambodža dúfa, že do roku 2025 zdvojnásobí export svojich tovární s výnimkou odevov. Keňa chce, aby jej výrobný sektor rástol o 15 percent ročne.
Má to však háčik. Naskočiť na vlnu industrializácie je teraz ťažšie ako pred 40 alebo 50 rokmi. Technologický pokrok znamená, že na výrobu, povedzme, páru ponožiek je potrebných menej pracovníkov ako kedykoľvek predtým. V Indii bolo na prevádzku továrne v roku 2007 potrebných päťkrát menej pracovníkov ako v roku 1980. Na celom svete sa priemysel teraz opiera o zručnosti a kapitál, ktorých majú bohaté krajiny nadbytok, a menej o pracovnú silu, čo znamená, že lacná pracovná sila neprináša hospodársky rozvoj. N. Módí a ďalší preto majú nový plán: chcú pokročiť vpred k špičkovej výrobe. Prečo sa obťažovať šitím ponožiek, keď môžete vyrábať polovodiče?
Táto „mimoriadna posadnutosť robiť veci priamo“, ako to vyjadril bývalý poradca indickej vlády, niekedy vedie k staromódnemu protekcionizmu. Indické firmy môžu predávať kdekoľvek, ale N. Módí chce, aby Indovia kupovali „Indiu“. Zákaz dovozu tamojšie úrady vyhlásili na všetko od notebookov až po zbrane.
Nebezpečenstvo spočíva v tom, že v snahe prilákať high-tech výrobu nakoniec krajiny opakujú minulé katastrofy. Od roku 1960 do roku 1991 sa podiel výroby na indickom HDP zdvojnásobil. Keď sa však v 90. rokoch odstránili ochranné bariéry, nič nebolo dosť lacné na export do zvyšku sveta. Toto riziko je obzvlášť veľké, pretože premiér Módí považuje výrobu za synonymum „sebadôvery“ – alebo schopnosti Indie vyrábať všetko, čo potrebuje, najmä zbraňové technológie.
Spolu s Indonéziou a Tureckom je India jednou z krajín, ktoré považujú zbohatnutie za cestu k silnejšej geopolitickej pozícii, čím sa zvyšuje šanca na nesprávne nasmerované investícií.
Ďalšie dôležité správy
