Príjmy Iraku z ropy za rok 2022 presiahli 115 miliárd dolárov (107,65 miliardy eur) podľa predbežných údajov, ktoré v utorok zverejnilo ministerstvo ropného priemyslu. To je najviac za štyri roky a tento výsledok nasleduje po prepade cien komodity po vypuknutí pandémie nového koronavírusu v roku 2020. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Ťažba ropy sa podieľa približne 90 percenta na príjmoch Bagdadu. Irak je druhým najväčším producentom takzvaného čierneho zlata v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC).
Arabská krajina vyviezla v roku 2022 viac ako 1,2 miliardy barelov (1 barel = 159 litrov) ropy, čo je v priemere 3,3 milióna barelov denne, uvádza sa vo vyhlásení ministerstva. Celkové tržby z vývozu ropy za rok 2022 dosiahli viac ako 115 miliárd dolárov.
Tieto tržby podporil prudký nárast cien komodity po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 a následnej neochote producentov z OPEC zvýšiť ťažbu.
Vlani v októbri sa ropný kartel rozhodol znížiť produkčné kvóty o 2 milióny barelov denne, aby udržal ceny na vyšších úrovniach.
Irak s takmer úplnou závislosťou od príjmov z ropy na financovanie štátnych výdavkov bol na začiatku pandémie zasiahnutý kolapsom cien čierneho zlata. Jeho príjmy podľa oficiálnych štatistík klesli v roku 2020 na 42 miliárd dolárov zo 78,5 miliardy dolárov v roku 2019, no už v roku 2021 vzrástli na 75,6 miliardy dolárov.
Po desaťročiach konfliktu čelí Irak chronickým ekonomickým problémom, ktoré si vyžadujú značné investície do projektov infraštruktúry. Príjmy z ropy a ceny za barel komodity sú tak kľúčovými údajmi na prípravu rozpočtov Bagdadu.
Napriek svojmu ropnému bohatstvu čelí Irak s približne 42 miliónmi obyvateľov energetickej kríze, ktorá je sprevádzaná pravidelnými výpadkami elektriny.
Susedný Irán poskytuje krajine jednu tretinu plynu a elektriny, ale dodávky sú často prerušované, čo ešte zhoršuje každodenné problémy.
Svetová banka minulý mesiac varovala, že Irak, zmietaný vplyvom klimatických zmien od sucha a nedostatku vody až po stúpajúce teploty, musí diverzifikovať svoju ekonomiku a investovať 233 miliárd dolárov do roku 2040 do „zeleného rastu".
Ďalšie dôležité správy
