Nerovnosť v bohatstve medzi krajinami v celej Európe sa prehlbuje, čo predstavuje veľký problém pre obyvateľstvo. Podľa prieskumu Eurobarometer z roku 2021 bolo zabezpečenie rovnosti príležitostí hodnotené ako najvyššia priorita pre hospodársky a sociálny pokrok Európskej únie. Napriek tomu rozdiel medzi úrovňou najbohatších a najchudobnejších v EÚ v súčasnosti presahuje desaťnásobok.
Správa Credit Suisse a UBS Global Wealth Report 2023 ukázala, že nerovnosť bohatstva je zjavná v celej Európe. Meria bohatstvo ako hodnotu finančných aktív plus reálne aktíva (hlavne bývanie), ktoré domácnosti vlastnia, mínus ich dlhy.
Portál Euronews informuje, že v rebríčku vedú Švajčiarsko a Luxembursko s najvyšším priemerným bohatstvom na dospelú osobu 650 737 eur a 556 458 eur. Tieto krajiny sa môžu pýšiť finančnou odolnosťou, čo možno pripísať ich silným bankovým sektorom, vysokým príjmom a priaznivej hospodárskej politike.
Island, Dánsko a Nórsko takisto vykazujú pozoruhodné údaje o bohatstve na dospelého (473 210, 389 320 a 365 943 eur). Severské krajiny sú známe svojou vysokou životnou úrovňou a rozsiahlymi systémami sociálneho zabezpečenia.
Úroveň bohatstva je nižšia v krajinách východnej a strednej Európy a Balkánu. Napríklad Litva, Slovensko a Maďarsko majú priemerné hodnoty majetku 66 041, 58 998 a 56 361 eur. Nižšie čísla poukazujú na ekonomické problémy, ktorým tieto krajiny čelia, vrátane nižších miezd a menej rozvinutých finančných trhov. Najnižšie priemerné bohatstvo na dospelú osobu vykázali Bosna a Hercegovina a Turecko. Česi sú na tom o niečo lepšie: zaznamenali 85 843 eur.
Ďalšie dôležité správy
