Prípadné členstvo Fínska v Severoatlantickej aliancii, o ktoré chce krajina požiadať spoločne so Švédskom v máji, by mohlo ohroziť štatút demilitarizovanej zóny, ktorý majú Alandské ostrovy. Tie sú, autonómnou, demilitarizovanou a po švédsky hovoriacou provinciou Fínska ležiacou na juhu Botnického zálivu v Baltskom mori, píše Euractiv.
Neutrálni od konca Krymskej vojny
Demilitarizovaný a neutrálny štatút získalo súostrovie skladajúce sa z približne 6 500 ostrovčekov v 50. rokoch 19. storočia po podpísaní parížskej mierovej dohody v roku 1856. Obnovený bol v roku 1921 v Ženeve. Tretiu dohodu o štatúte Alandských ostrovov podpísali v roku 1940. V rámci získalo Rusko právo vykonávať na ostrovoch vojenský prieskum.
Vojenská prítomnosť by pomohla
Otázkou však je, či by si ostrovy mohli ponechať svoj štatút demilitarizovanej zóny aj po tom, čo sa Fínsko stane členom NATO. Finsko má totiž v súčasnosti právo a povinnosť oblasť Aladnských ostrovov brániť. Predseda fínskeho parlamentu Matti Vanhanen si myslí, že stála prítomnosť fínskych síl na Alandoch by mohla pomôcť pri obrane tohto územia pred prípadnými votrelcami.
Diskusia bude pravdepodobne pokračovať po tom, čo oznámilo, že o členstvo v NATO určite požiada. K situácii sa nepochybne vyjadrí aj Rusko, ktoré má v metropole Alandských ostrovov Mariehamn stále svoj konzulát.
Ďalšie dôležité správy
