Vo Francúzsku sa v nedeľu ráno začalo druhé kolo parlamentných volieb, ktoré rozhodne o tom, či bude prezident Emmanuel Macron môcť naďalej presadzovať svoj program v druhom funkčnom období.
Prognózy prieskumných inštitútov naznačujú, že Macronova centristická koalícia Spolu! (Ensemble!) bude mať najviac poslancov v 577-člennom Národnom zhromaždení, môže však prísť o nadpolovičnú väčšinu.
Prvé kolo bolo sklamaním pre Macrona
Plány „macronistov“ v podobe sľubovaného znižovania daní, sociálnej reformy či zvýšenia dôchodkového veku chce zablokovať len nedávno založená koalícia Nová ekologická a sociálna ľudová únia (NUPES), v ktorej sa ľavicové strany a zelení spojili pod vedením Jeana-Luca Mélenchona.
Prvé kolo volieb sa pred týždňom skončilo sklamaním pre Macrona, v ktorom oba tieto tábory dosiahli takmer zhodnú podporu približne 26 percent hlasov. V druhom kole proti sebe v jednotlivých 577 volebných obvodoch súperia dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.
Na väčšinu potrebujú 289 kresiel
Posledné prieskumy z piatka ukázali, že koalícia Spolu! by mohla získať 255 – 305 poslaneckých mandátov, pričom na väčšinu ich potrebuje 289. Koalícii NUPES pripisujú 140 – 200 kresiel, čím sa stane najväčšou opozičnou silou, informovala agentúra AFP.
Tretie miesto zrejme obsadia konzervatívni Republikáni (LR) a ich centristickí spojenci z Únie demokratov a nezávislých (UDI) s 50 – 70 kreslami. Krajne pravicovému Národnému zhromaždeniu (RN) by mohlo pripadnúť 20 – 45 kresiel.
Kľúčová bude účasť
Pozorovatelia označujú za kľúčovú účasť, ktorá v prvom kole 12. júla dosiahla historické minimum 47,5 percenta – a túto nedeľu by mohla byť ešte nižšia. Väčší záujem o hlasovanie by pravdepodobne prospel bloku NUPES, ktorý sa spolieha, že k volebným urnám prídu mladí ľudia a pracujúce triedy, konštatuje AFP.
Súboj medzi „macronistami“ a „mélenchonistami“ sa za posledný týždeň vyostril. Spojenci prezidenta sa snažili vykresliť oponentov ako nebezpečnú krajnú ľavicu, kým Mélenchon sľuboval ukončenie „30 rokov neoliberalizmu“, minimálnu mzdu, zvýšenie verejných výdavkov i znárodňovanie.
Komplikácia doma
Macron si ako prezident, za ktorého ho opätovne zvolili v apríli tohto roka, bez ohľadu na výsledky parlamentných volieb udrží kontrolu nad zahraničnou a obrannou politikou, neúspech pri terajšom hlasovaní by mu však skomplikoval domácu politickú agendu.
Francúzsko malo naposledy prezidenta a premiéra z iných strán pred dvoma desaťročiami, keď pravicový prezident Jacques Chirac musel spolupracovať s parlamentom s prevahou socialistov za predsedu vlády Lionela Jospina.
Celkovo 48,9 milióna oprávnených voličov môže odovzdať hlasy do 20.00 h SELČ.
Ďalšie dôležité správy
