Keď si profesorka textilného dizajnu Meghan Kellyová kupuje oblečenie, vždy si číta štítky. Chce sa uistiť, že si vyberie kúsky vyrobené zo 100-percentného materiálu, či už ide o bavlnu, vlnu a príležitostne aj polyester. Pokiaľ je to možné, vyhýba sa látkam, ktoré kombinujú prírodné a syntetické vlákna.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že kúsky z umelých materiálov, akým je polyester, by boli k životnému prostrediu šetrnejšie, keby obsahovali aj prírodné vlákna. V skutočnosti sa tieto zmesi ťažšie recyklujú a sú jedným z dôvodov, prečo hromady oblečenia končia na skládkach. Triedenie a rozplietanie zmiešaných textílií je totiž nákladné a časovo náročné. Okrem toho môžu syntetické vlákna pri recyklácii poškodiť stroje.
Kellyová radí vyhnúť sa umelým látkam. Polyester, akryl a spandex uvoľňujú pri každom praní mikročastice plastu, ktoré potom znečisťujú vodné toky a oceány. Ak si však máte vybrať medzi zmiešanou látkou a 100-percentným polyesterom, voľte druhú možnosť, pretože sa dá ľahko recyklovať a opakovane používať.
Ani zmiešané látky z prírodných vláken nemusia byť zlou voľbou. Treba však vedieť, ktoré je v poriadku kombinovať. Rôzne typy bavlny — recyklovaná a nová — k sebe pasujú a recyklačné stroje ich dokážu dobre oddeliť. To isté platí aj pre zmesi bavlny a ľanu. Naopak, kombinácia vlny a bavlny je z hľadiska oddeliteľnosti problematickejšia, pretože ich vlákna sú až príliš odlišné, hoci sú vyrobené z biologicky rozložiteľných materiálov.
Ak si máte vybrať medzi novým tričkom zo 100-percentnej bavlny a kúskom zo sekáča vyrobeným zo zmesi bavlny a syntetickej látky, vždy voľte druhú možnosť. Kúpou použitého oblečenia zvýšite jeho životnosť a oddialite jeho cestu na skládku.
Ďalšie dôležité správy
