Š. Harabin v podaní na ÚS označil prezidentské voľby v prvom a druhom kole za nezákonné a neústavné, navrhol ich vyhlásiť za neplatné a opakovať ich.
„Ústavný súd na základe skutkových zistení a interpretácie ústavy a volebných predpisov rozhodol, že návrhy navrhovateľa sú zjavne neopodstatnené a prezidentka SR bola zvolená v súlade s ústavou a zákonmi,“ uviedol predseda ÚS Ivan Fiačan.
Podľa Š. Harabina víťazka volieb pri financovaní svojej volebnej kampane obišla zákon, a to i v dôsledku kumulácie priamej podpory kandidáta Roberta Mistríka, ktorý pred voľbami odstúpil, a tretích strán.
Š. Harabin zároveň poukázal na „neštandardne vysoký počet hlasovacích preukazov“, ktoré podľa neho zakladajú dôvodnosť podozrenia o spáchaní volebného deliktu.
ÚS o sťažnosti rozhodol na neverejnom zasadnutí pléna. V uznesení uviedol, že v konaní o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta je potrebné brať do úvahy osobitný vzťah občanov voličov k hlave štátu a zvlášť k inštitútu priamej voľby prezidenta, a v tomto zmysle vychádzať z rešpektu k vôli voliča.
„Ústavný súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že volebné predpisy umožňujú, aby odstupujúci kandidát podporil iného kandidáta s tým, že volebné náklady týchto kandidátov sa nesčítavajú,“ konštatoval I. Fiačan.
„Ústavný súd taktiež zistil, že zvolená kandidátka riadne uhradila reklamné plochy poskytnuté kandidátom, ktorý odstúpil. Napokon Ústavný súd na základe vyjadrení volebných autorít zistil, že v súvislosti s voľbou hlasovacími preukazmi nevznikli akékoľvek nezrovnalosti,“ uviedol predseda ÚS.
V prvom kole prezidentských volieb 16. marca skončil Š. Harabin tretí za Z. Čaputovou a Marošom Šefčovičom, keď získal 14,34 percenta hlasov.
V druhom kole, ktoré sa konalo 30. marca 2019, zvíťazila Z. Čaputová so ziskom 58,4 percenta hlasov pred M. Šefčovičom, ktorého volilo 41,59 percenta voličov.
