Prezidenti Srbska a Čiernej hory sa v pondelok dohodli na urovnaní napätých vzťahov medzi týmito dvoma historickými balkánskymi spojencami.
Uznanie provincie Kosovo
Obe krajiny spolu po rozpade bývalej Juhoslávie tvorili jeden štátny útvar, kým z neho Čierna Hora v roku 2006 nevystúpila po referende o nezávislosti. K napätiu vo vzťahoch medzi Podgoricou a Belehradom prispelo aj uznanie nezávislosti niekdajšej srbskej provincie Kosovo zo strany Čiernej Hory.
Srbský prezident Aleksandar Vučič a novozvolený čiernohorský prezident Jakov Milatovič po schôdzke v srbskom hlavnom meste Belehrad uviedli, že budú pracovať na zlepšení politických vzťahov, aby zodpovedali hospodárskej spolupráci medzi oboma krajinami.
Návšteva Milatoviča v Belehrade bola prvou návštevou čiernohorského prezidenta v srbskej metropole za uplynulé roky, píše AP. Medzi prvými krokmi bude v záujme urovnania vzťahov vzájomné vymenovanie nových veľvyslancov po diplomatickej roztržke z roku 2020.
„Našou zodpovednosťou je skutočne zlepšiť vzťahy a neznepokojovať ich, podobne ako sa to často stávalo v minulosti," podotkol Milatovič, podľa ktorého sa jeho návštevou Belehradu začína "nová kapitola v našich vzťahoch".
Mialtovič po aprílových voľbách nahradil na poste hlavy štátu dlhoročného čiernohorského prezidenta Mila Djukanoviča, ktorý krajine vybojoval nezávislosť od Srbska a v roku 2017 sa Čierna Hora pod jeho vedením napriek nesúhlasu Ruska stala členom Severoatlantickej aliancie (NATO).
Rozkol v krajine
Čierna Hora sa pred vypuknutím domácej politickej krízy všeobecne považovala za ďalšiu krajinu, ktorá sa stane členom Európskej únie. Proeurópska strana Európa teraz!, ktorú spoluzakladal aj Milatovič, zvíťazila v júnových parlamentných voľbách, hlasy jej však nestačia na to, aby mohla sama zostaviť vládu.
Približne jedna tretina populácie Čiernej Hory sa identifikuje ako Srbi a v súvislosti so vzťahmi s Belehradom vládne v krajine rozkol, konštatuje AP. Oba národy zdieľajú jeden jazyk a sú prevažne pravoslávne.
Srbský prezident Vučič po stretnutí s Milatovičom uviedol, že Srbsko „nemá v úmysle nútiť nikoho, aby robil to, čo robiť nechce".
„Na niečom sa zhodneme, a na niečom nie, ale rozprávali sme sa civilizovaným, normálnym spôsobom, čo by malo pomôcť vybudovať medzi nami dôveru," dodal.
Ďalšie dôležité správy
