„Mám pocit, že ak mu (ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi) v súčasnosti všetci neustále volajú, tak mu nedochádza, že je izolovaný,“ povedala pre portál Euractiv estónska premiérka Kaja Kallasová.
Podľa nej sa Putin cíti ako stredobod pozornosti, pretože sa s ním každý chce rozprávať. „No čo tým dosiahneme? Nevidím žiadne výsledky, pretože aj po všetkých týchto rozhovoroch, Buča sa stala, Irpin sa stal – nevidíme žiadne známky deeskalácie,“ dodala Kallasová.
Vyjednané prímerie
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa spolu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom snaží vyjednať vyriešenie konfliktu na Ukrajine, sa začiatkom tohto týždňa vyjadril, že Rusko a Ukrajina budú musieť dospieť k vyjednanému prímeriu, a že počas mierových snáh by nemalo dojsť k „poníženiu“ Ruska.
V posledných mesiacoch čelili Francúzsko a Nemecko narastajúcej kritike za to, že sú zodpovedné za neúspešný mierový proces z Minska, ktorého cieľom bolo ukončiť vojnu na východe Ukrajiny. Tá začala, keď sa separatisti podporovaní Ruskom zmocnili veľkých častí územia po tom, čo Rusko v roku 2014 anektovalo Krymský polostrov.
No počas nasledujúcich rokov nedošlo k žiadnemu politickému urovnaniu a predstavitelia Ukrajiny vyvinuli diplomatické úsilie zodpovedné za otvorenie dverí ruskej invázii z 24. februára, píše Alexandra Brzozowska, redaktorka portálu Euractiv.
Opakujeme tú istú chybu
Podľa Kallasovej mier nemôže byť ultimátnym cieľom budúcich mierových rokovaní po skončení vojny.
„Túto chybu sme predtým urobili už trikrát v prípade Gruzínska, Donbasu a Krymu, že sme si mysleli, že teraz máme mierovú dohodu, tak všetci ostanú tam, kde sú, a my sa vrátime naspäť k bežnému fungovaniu,“ povedala Kallasová.
Zverstvá neprestanú, ak bude mier, myslí si premiérka, pričom sa odvoláva na skúsenosti Estónska po druhej svetovej vojne. Dodala, že by malo byť na Ukrajine, aby rozhodla o tom, čo dá na stôl.
Sloboda na nezaplatenie
Pokiaľ ide o súčasnú patovú situáciu v oblasti sankcií EÚ pre maďarské veto a skutočnosť, že represívne opatrenia zatiaľ nezmenili Putinovo správanie, sa Kallasová vyjadrila, že to pre EÚ bude na dlho.
Estónska premiérka zdôraznila, že snahy o zastavenie Putinovej vojnovej mašinérie na Ukrajine a politickú a vojenskú izoláciu Ruska musia pokračovať.
Príjem z uhľovodíkov, ktorý predstavuje 40 percent ruského rozpočtu, je podľa nej tým, čo najviac ubližuje vojnovej mašinérii a jej financovaniu. „Zozačiatku to bolo jednoduchšie, pretože vtedy bolo jasné, že sankcie sme uvalili len na Rusko,“ vysvetlila s tým, že sa v súčasnosti nachádzame vo fáze, kedy sankcie ubližujú aj nám.
„Plyn môže byť drahý, no sloboda je na nezaplatenie,“ uzavrela tému Kallasová, ktorá si myslí, že je ťažké vysvetliť to krajinám a ľuďom, ktorí nezažili stratu slobody.
Zmena základných zmlúv EÚ
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová naznačila, že možno podporí zmenu zmlúv EÚ, ak bude potrebné vykonať odporúčania občianskych panelov Konferencie o budúcnosti Európy.
Každý tretí členský štát, najmä zo severnej, z východnej a južnej Európy, je proti spusteniu procesu týkajúceho sa zmeny zmlúv bloku.
„Uprostred takejto nestability, aká je teraz, nie je ten správny čas na otvorenie diskusií o zmluvách,“ povedala Kallasová, pričom dodala, že Estónsko sa obáva, že v určitých rozhodnutiach bude prehlasované, pretože je malou krajinou.
„No zároveň vidíme, že Maďarsko blokuje veľké rozhodnutia, akým sú sankcie EÚ voči Rusku – môže to byť takisto aj v našom záujme, že bude Európa fungovať rýchlejšie,“ dodala premiérka.
Alternatíva k rozširovaniu
Macron sa začiatkom mesiaca prihovoril Európskemu parlamentu a predstavil mu návrh „Európskeho politického spoločenstva“.
Podľa Macrona by to umožnilo Ukrajine a iným krajinám mimo rámca EÚ byť s EÚ užšie spätými, išlo by o alternatívu rozširovania.
V súvislosti s Macronovým návrhom sa Kallasová vyjadrila, že predtým, ako sa o návrhu bude diskutovať, bude Macron musieť poskytnúť nejaké vysvetlenia.
Ďalšie dôležité správy
