Prudký pokles výroby automobilov podčiarkol pád nemeckého priemyslu, keďže produkcia v júli už tretí mesiac po sebe klesla. Tlak na Berlín, aby pomohol svojej ekonomike z útlmu, sa zintenzívnil, uvádzajú Financial Times. Medzimesačný pokles o 0,8 percenta, o ktorom informoval nemecký štatistický úrad, prekonal predpoklad ekonómov v prieskume agentúry Reuters o 0,5 percenta.
Výroba v nemeckom automobilovom sektore klesla o deväť percent. „Nemecká priemyselná výroba padá a dokonca aj zarytí pesimisti sú vystrašení,“ povedal ekonóm holandskej banky ING Carsten Brzeski.
Najväčšia európska ekonomika sa za posledné tri štvrťroky zmenšila alebo stagnovala a jej zotavenie z pandémie koronavírusu je pomalšie ako v USA alebo v celej eurozóne. Priemyselné srdce Európy obzvlášť tvrdo zasiahli vyššie ceny energií, rastúce úrokové sadzby a spomalenie obchodu s Čínou, ktorá je druhým najväčším exportným trhom.
Pomalší rast
Ekonóm nemeckej veriteľskej banky Commerzbank Ralph Solveen uviedol, že pokračujúci pokles priemyselnej výroby ovplyvnil „všetky výrobné skupiny“, čo naznačuje, že je pravdepodobné, že bude naďalej „prispievať k poklesu nemeckej ekonomiky v druhej polovici roka“. Okrem toho Eurostat znížil svoj oficiálny odhad rastu eurozóny v druhom štvrťroku z 0,3 percenta na 0,1 percenta. Tento krok nasleduje po znížení odhadov rastu Talianska, Írska a Rakúska a znamená, že eurozóna ďalej zaostáva za USA, kde HDP vzrástol o 0,6 percenta. Euro vo štvrtok voči americkému doláru oslabilo o 0,3 percenta na trojmesačné minimum 1,0688 dolára.
Rastú obavy z toho, že nemecké priemyselné skupiny presunú výrobu do zahraničia. Popredná chemická spoločnosť BASF sa rozhodla postaviť v Číne nový petrochemický závod v hodnote desať miliárd eur a svoje rozľahlé sídlo na brehu Rýna v Ludwigshafene skresáva. Nemecká obchodná a priemyselná komora nedávno zistila, že 32 percent oslovených spoločností uprednostňuje investície v zahraničí pred domácou expanziou.
Balík pomoci
Vláda kancelára Scholza sa dostala pod silný tlak, aby ekonomické problémy krajiny riešila. Tento týždeň nemecký líder prisľúbil, že podporí rast a odstráni byrokratickú záťaž zrýchlením digitalizácie pre online vládne služby a elektronické faktúry – teda oblasti, v ktorých Nemecko zaostáva. Takisto sa zaviazal, že uľahčí zakladanie a rast začínajúcich podnikov. O. Scholz odmietol myšlienku dotovanej ceny elektriny pre energeticky náročné spoločnosti alebo veľkého stimulačného balíka na podporu rastu.
Minulý týždeň predstavil balík úľav na dani z príjmu právnických osôb vo výške sedem miliárd eur, ktorý zahŕňa nové pravidlá odpisovania investičných nákladov na výstavbu, digitalizáciu a zelenú energiu. „Pozitívnou správou je, že pocit naliehavosti sa konečne zvýšil,“ povedal C. Brzeski. „Počkajme teraz na konkrétnejšie politické opatrenia. Dovtedy bude stagnácia v priemysle a širšom hospodárstve vyzerať ako nový normál,“ dodal.
Federálny štatistický úrad Destatis uviedol, že medziročný pokles priemyselnej produkcie v júli bol 2,1 percenta. Energeticky najnáročnejšie odvetvia, akými sú chemický, kovospracujúci a sklársky priemysel, utrpeli medziročne väčší pokles o 11,4 percenta. Nemeckí výrobcovia pracujú na svojich nevybavených objednávkach, ale tieto sa zmenšujú. Nové objednávky pre nemecký priemysel klesli v júli v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o 10,7 percenta. „Aj keď je množstvo nevybavených objednávok stále vysoké, neustále klesá,“ povedala ekonómka z konzultantskej spoločnosti Capital Economics Franziska Palmasová. „Očakávame, že produkcia vo zvyšku roka bude ďalej klesať a prispeje k tomu, že Nemecko upadne späť do recesie,“ dodala.
Ďalším faktorom, ktorý brzdí mnohé nemecké firmy, je nedostatok pracovnej sily. Prieskum medzi deväťtisíc spoločnosťami v krajine uskutočnený v auguste inštitútom Ifo ukázal, že 43,1 percenta z nich hlásilo nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, čo je oproti predchádzajúcemu mesiacu viac.
Ďalšie dôležité správy
