Premiér SR Robert Fico na dvojdňovom zasadnutí Európskej rady v Bruseli a tiež počas stretnutia s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou zdôraznil, že na summitoch EÚ bude presadzovať slovenskú politiku a brániť slovenské záujmy. Zopakoval aj zámer neposkytovať vojenskú pomoc Ukrajine.
Novozvolený premiér sa tesne pred summitom stretol s von der Leyenovou, ktorej podľa vlastných slov povedal, že na summitoch EÚ bude presadzovať slovenské záujmy, čo zopakoval aj počas rokovaní lídrov Únie. „EÚ Slovensku neuveriteľne pomohla, pokiaľ ide o životnú úroveň, ale nebudem nikdy akceptovať presadzovanie jedného správneho názoru, ak ten, kto má iný názor, má byť ostrakizovaný či vylučovaný," povedal.
Podobne ako von der Leyenovej aj lídrom členských krajín EÚ povedal, že Slovensko nebude súhlasiť so žiadnou vojenskou pomocou Ukrajine a že bude žiadať dôsledné analýzy na každé sankcie, ktoré budú pripravované voči Rusku, aby nepoškodzovali Slovensko. V tomto kontexte spomenul, že sa hovorí aj o možných sankciách na ruský jadrový sektor, s čím Slovensko nebude nikdy súhlasiť.
Vláda má dve podmienky
Pri debatách o revízii dlhodobého rozpočtu EÚ uviedol, že jeho vláda nemá doma problém presviedčať voličov o zvýšení zdrojov do eurorozpočtu na riešenie nelegálnej migrácie, ale problém má vysvetliť ďalšiu pomoc Ukrajine.
„Jasne som povedal, že pokiaľ ide o pomoc civilnú, humanitárnu, tam sme pripravení ísť do zvýšenia príspevku Slovenskej republiky," vysvetlil. Dodal, že jeho vláda má pri tom dve podmienky: aby Ukrajina ukázala pripravenosť tieto zdroje transparentne čerpať a aby z týchto peňazí bolo možné financovať aj projekty v prihraničných oblastiach, z ktorých by mohlo ťažiť Slovensko.
Fico naznačil, že zatiaľ sa vôbec nečrtá dohoda členských krajín o revízii dlhodobého rozpočtu, ktorý predvída aj pomoc vo výške 50 miliárd eur pre Ukrajinu na roky 2024 – 2027. Je podľa neho pravdepodobné, že bude o tejto záležitosti zvolaný mimoriadny summit EÚ. Snahou inštitúcií EÚ je, aby sa táto dohoda dosiahla do konca roka 2023, pričom je na to potrebný súhlas všetkých členských krajín Únie.