Predstavme si, že by ruský prezident Vladimir Putin zajtra zomrel, píše The Spectator.
Jedného dňa k tomu dôjsť musí. Otázkou by potom podľa týždenníka bolo to, či by sa ruské elity a verejnosť rozhodli vzdať jeho sna o impériu a prisahali, že už nikdy neuveria sladkým rečiam ďalšieho autokratického lídra.
Nevyzerá to ružovo
Putin za sebou zanechá chorú krajinu, ktorá bude túžiť po zmene. Mýtus, že Rusko je vojenskou superveľmocou, pred ktorou sa triasli všetci jeho susedia, s inváziou ľahol popolom.
Nevyprovokovaný útok na Ukrajinu vyburcoval Fínsko a Švédsko k tomu, aby sa pridali do NATO. Putinova agresia oživila Západ a prinútila ho rozšíriť arzenál ukrajinských zbraní o najmodernejšiu techniku.
Rusko je chudobnejšie, slabšie a zrejme ho čaká budúcnosť klientskeho štátu Číny, ktorý bude vzdávať poctu Strednému kráľovstvu rovnako ako ju kedysi vzdával Mongolskej ríši, píše týždenník.
Čo ak by Putin zajtra zomrel?
Neoverené ruské zdroje tvrdia, že Putin je chorý – má rakovinu alebo trpí Parkinsonovou chorobou. Podľa CIA je však diktátor zdravý ako rybička.
Povedzme, že by ale zajtra zomrel. Podľa britského historika Orlanda Figesa sú šance, že by ruské fiasko na Ukrajine v tomto prípade posunulo Rusko smerom k liberalizmu buď veľmi malé alebo žiadne.
V počiatkoch moderného Ruska nikdy nedošlo k rozvoju súkromného vlastníctva či silných nezávislých inštitúcií, ktoré by mohli autokraciu spútať. Ich absenciu cítiť dodnes.
Aj keď ruskí liberáli z dobrého dôvodu nemajú v láske odmietanie európskych tradícií svojej krajiny, ruskí imperialisti impérium vždy považovali za nadnárodnú civilizáciu, pre ktorú bolo typické oponovať svetskému a liberálnemu Západu. Okrem pár krátkych momentov tento pohľad v histórii krajiny prevládal.
Ak by Putin zajtra zomrel, je ťažké si predstaviť, že by ho v čele krajiny nenahradil niekto, kto je ako on, uzatvára The Spectator.