Dvaja z predstaviteľov Európskej centrálnej banky signalizovali, že sa blíži koniec terajšieho zvyšovania úrokových sadzieb v eurozóne, ktoré je najvýraznejšie a najdlhšie v histórii tejto inštitúcie.
Proti ďalšiemu rastu úrokov hovoria zhoršujúce sa ekonomické vyhliadky eurozóny, hoci inflácia naďalej zostáva vysoká.
Informovala o tom agentúra Reuters.
K znižovaniu zrejme nepristúpi
ECB vo štvrtok zvýšila úroky už po deviaty raz za sebou, základnú sadzbu zvýšila o štvrť percentuálneho bodu na 4,25 percenta. Naznačila však, že na septembrovom zasadnutí môže vo zvyšovaní úrokov nastať prestávka.
Centrálna banka začala zvyšovať úroky vlani v júli s cieľom obmedziť infláciu. Predtým základnú sadzbu niekoľko rokov držala na rekordnom minime nula percent.
Členovia Rady guvernérov ECB Jannis Sturnaras a Peter Kažimír uviedli, že koniec sprísňovania menovej politiky v eurozóne je blízko. Považujú však za nepravdepodobné, že by ECB v najbližších mesiacoch po poslednom zvýšení začala úroky znižovať.
„Vyzerá to, že sme veľmi blízko konca zvyšovania úrokových sadzieb," uviedol Sturnaras, ktorý je guvernérom gréckej centrálnej banky a patrí medzi zástancov nižších úrokov. Vyjadril presvedčenie, že ak by ECB v septembri úroky opäť zvýšila, bolo by to zvýšenie posledné.
Kažimír, ktorý je guvernérom Národnej banky Slovenska, je k vyšším úrokom ústretovejší ako Sturnaras. Síce tiež uviedol, že zvyšovanie úrokov sa blíži ku koncu, ale upozornil, že prípadná septembrová prestávka vo zvyšovaní úrokov by nemala byť automaticky vnímaná ako koniec sprísňovania menovej politiky.
Príliš ďaleko od cieľa
Medziročná miera inflácie v eurozóne v júni zostúpila na 5,5 percenta z májových 6,1 percenta. Naďalej sa však nachádza vysoko nad dvojpercentným cieľom ECB.
HDP eurozóny zostal v tohtoročnom prvom štvrťroku bez zmeny po poklese o 0,1 percenta v predchádzajúcich troch mesiacoch. Eurozóna sa tak tesne vyhla technickej recesii, ktorá sa zvyčajne definuje ako dva štvrťroky hospodárskeho poklesu za sebou.
Ďalšie dôležité správy
