Slovenské potraviny, ich cena a udržateľnosť boli nosnými témami konferencie Obchodné trendy 2024. Šestnásť rečníkov sa zaoberalo otázkami súvisiacimi s konkurencieschopnosťou slovenských potravinárskych podnikov, predajom potravín, reguláciou cien a dovozu, kvalitou potravín a významom slovenskej produkcie pre rozvoj regiónov.
Budúcnosť v lokálnej produkcii
Jednou z ústredných tém prvého panelu bola úloha potravinového retailu v rozvoji slovenských regiónov. Niektoré reťazce, vrátane Kauflandu, umožňujú menším lokálnym producentom dodávať produkty do vybraných predajní. Nevyžadujú od nich, aby dodávali veľké objemy produktov do celej predajnej siete. Podľa riaditeľa nákupu a marketingu spoločnosti Kaufland Richarda Bendíka to nie je pre obchodnú spoločnosť príliš lukratívne, no oplatí sa jej to predovšetkým z hľadiska imidžu.
Budúcnosťou slovenskej potravinárskej produkcie je podľa riaditeľky Potravinárskej komory Slovenska Jany Venhartovej práve lokálna výroba, ktorá by mohla nájsť uplatnenie na regionálnych predajných pultoch. „Sme malá krajina a nikdy nebudeme konkurovať Poľsku,“ skonštatovala.
Diskusia v rámci druhého panelu sa zamerala na otázky kvality a bezpečnosti potravín, a to aj v kontexte privátnych značiek. Produkty privátnych značiek majú na Slovensku v niektorých potravinových segmentoch viac než polovičný podiel na predaji. Zmysel však majú len vtedy, keď prinášajú výhody pre všetky zainteresované strany – od výrobcov cez predajcov až po zákazníkov.
Jednou z výhod pre predajcu je aj vyššia kontrola nad výrobou produktu pod privátnou značkou. Táto kontrola umožňuje podľa riaditeľa obchodu spoločnosti Lidl Martina Nagya predchádzať dvojitej kvalite potravín. Reťazce si podľa neho dávajú pozor na to, aby produkt jednej značky nemal v rôznych krajinách odlišné zloženie. Výhodou pre výrobcu je ľahšia cesta na zahraničné trhy. Podpredseda SPPK Daniel Molnár však upozornil aj na negatíva, ku ktorým patrí anonymita výrobcu, nižšia marža či zníženie efektivity výroby.
Sú potraviny bezpečné? Slovenské normy sú neraz prísnejšie než nenávidená legislatíva EÚ
Cenové stropy nefungujú
Účastníci tretieho panelu sa usilovali nájsť odpoveď na otázku, či má regulácia cien potravín opodstatnenie. Skúsenosti zo susedného Maďarska totiž naznačujú, že cenové stropy, ktoré sa často skloňovali aj na Slovensku, nemali želaný efekt. Advokát zo spoločnosti Advant Beiten Gábor Báthory zároveň poukázal na to, že opatrenia tohto typu je veľmi náročné nastaviť tak, aby neboli diskriminačné. S odstupom času boli viaceré z radikálnych maďarských opatrení vyhlásené za protizákonné.
Rečníci sa zhodli na tom, že radikálne opatrenia spôsobujú spravidla viac škody ako úžitku. „Nemôžete radikálne upraviť jeden článok reťazca a pritom čakať, že ostatné zostanú nezmenené,“ zdôraznil G. Báthory. V praxi je lepšie použiť mäkšie opatrenia, ktoré môžu pomôcť zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov a zároveň znížiť infláciu.
Nedostatočná konkurencieschopnosť slovenského potravinárstva bola leitmotívom štvrtého panelu. Tento problém súvisí nielen s investičným dlhom, ale aj s nízkou produktivitou potravinárstva a predovšetkým poľnohospodárstva. Analytik Inštitútu pôdohospodárskej politiky Mário Juliny uviedol, že Slovensko patrí z hľadiska poľnohospodárskej produkcie medzi najhoršie krajiny Európskej únie.
Problémom je aj neoptimálne čerpanie projektových podpôr. „Na Slovensku chýba podpora inovácií v poľnohospodárstve,“ skonštatoval člen Výboru pre hospodárske záležitosti Ivan Štefunko. Podpora inovácií je nutná preto, aby sa slovenské potravinárstvo mohlo zamerať vo väčšej miere na produkty s pridanou hodnotou.
