Prečo sú aj potravinári a farmári kritickou infraštruktúrou a aké urgentné je ich zaočkovanie

Pri čiernom scenári, ktorý sa dnes ale nedá úplne vylúčiť, by sa pre prípadné nové nákazlivejšie kmene koronavírusu zatvárali hranice. Asi osemsto kamiónov potravín denne by tak Slovákom chýbalo a situáciu by museli zachraňovať domáci potravinári a farmári.

Na druhej strane by sa mohlo stať, že našim pekárom či mliekarom by pre koronavírus chýbali pracovníci, ochromilo by to ich výrobu a museli by sme dovážať ešte viac potravín zo zahraničia. Ich výrobky by na pultoch nahradili dovozové a domáce podniky by to nemuseli prežiť. Navyše, kravy, sliepky, či ošípané sa nedajú na nejaký čas vypnúť ako stroje. Podniky v živočíšnej výrobe tak musia zabezpečiť plynulý chod.

Na potravinárov sa predtým zabudlo

Na Slovensku je však aj podnik, ktorý síce nepracuje primárne so živými tvormi, ale jeho výrobky používa pri inseminácii hospodárskych zvierat celá Európska únia. Práve tento podnik a ďalší potravinári na prelome nového roka čoraz viac upozorňovali poslancov poľnovýboru v parlamente na ich vyššie spomenuté obavy a žiadali, aby bolo pôdohospodárstvo zaradené do kritickej infraštruktúry štátu.

Poslankyne Jana Halgašová (SaS), Anna Zemanová (SaS) a šéf výboru Jozef Karahuta (Sme rodina) tak najskôr dali do štandardného legislatívneho procesu v parlamente novelu zákona o kritickej infraštruktúre a čakali na schvaľovanie, keďže ako poslanci nemohli navrhnúť skrátené legislatívne konanie.

Keď sa však v týchto dňoch v súvislosti s riešením druhej vlny pandémie vyskytla príležitosť schváliť zmenu skôr, využili ju a cez ich pozmeňovací návrh už v piatok parlament novelu expresne schválil. „S potravinármi som v pravidelnom kontakte, v súvislosti s pandémiou sme sa prirodzene rozprávali aj o tom, čo v prípade výpadku zamestnancov, či už z dôvodu ochorenia alebo z dôvodu starostlivosti o deti. Informovali ma, že majú problém s umiestnením svojich detí do predškolských a školských zariadení, keďže do nich prednostne berú deti pracovníkov v kritickej infraštruktúre. Bolo mi ľúto, že sme nevyužili otvorený ústavný zákon o bezpečnosti štátu, kde sme mohli uložiť pracovnú povinnosť v čase núdzového stavu aj pre zamestnancov v sektore potravinárstva a poľnohospodárstva,“ vysvetľuje poslankyňa J. Halgašová.

„Nikomu nenapadlo, že okrem zásobovania by tam mal byť aj potravinársky priemysel. Je to daň za schvaľovanie zákonov v skrátenom režime, čo sa už, dúfam, bude diať menej,“ priznáva.

„Je pravdou, že ak by nedajbože nastal ešte horší stav ako je dnes, nastali by významné hospodárske a spoločenské škody,“ dodáva poslanec J. Karahuta s tým, že preto nemohli čakať so schvaľovaním do apríla.