Malý národ známy vďaka svojmu pivu, čokoláde a komiksovému hrdinovi Tintinovi si teraz získava zlú povesť kvôli islamistickému extrémizmu a ľahko dostupným ilegálnym zbraniam.

Belgicko má v Európe ústredné postavenie. Na hraniciach sa nevykonávajú takmer žiadne kontroly, hovorí sa tu rovnakým jazykom ako vo Francúzsku, ktoré je terčom džihádistov. Politická rozpoltenosť medzi francúzsky a holandsky hovoriacim obyvateľstvom krajiny navyše zapríčinila, že byrokracia v oblasti justície a bezpečnosti rozbujnela. V Belgicku existuje komplikovaná sieť úradov, ktorá bráni účinnému boju s extrémizmom, píše AP.

„Musíme toho robiť viac a musíme to robiť lepšie,“ uviedol premiér Charles Michel vo štvrtok pred poslancami, keď ohlasoval balík opatrení pre boj s islamistickým extrémizmom.

Výzvy na navýšenie početného stavu sudcov a policajtov zaznievajú v Belgicku už roky. Zmeny sú ale pomalé a to kvôli sporom jednotlivých politických táborov aj úsporným opatreniam. Kvôli roztrieštenej komunálnej správe v Bruseli i celého belgického súdneho systému vznikajú často pri riešení bezpečnostných problémov spory o vecnú i územnú príslušnosť. Zločinci navyše využívajú otvorených európskych hraníc, a pôsobia tak často v niekoľkých krajinách naraz, čo policajti na rozdiel od nich nemôžu.

Prečo je Belgicko pre teroristov tak príťažlivé, sa tak zdá byť jasné.

„Obzerajú sa po miestach, kde by sa mohli ľahšie skryť pred svojimi protivníkmi,“ hovorí Edwin Bakker, riaditeľ Strediska pre výskum terorizmu a protiteroristického boja na univerzite v Leidene.

Abdelhamida Abaaouda, Belgičana, ktorý je považovaný za strojcu atentátov v Paríži, zabili v stredu pri razii na predmestí Saint-Denis. Belgicko a Francúzsko stále pátrajú po Francúzovi Salahovi Abdeslamovi, ktorý dlhodobo žil v Bruseli. Obaja muži vyrástli v chudobnej štvrti Molenbeek a ich rodinné domy stoja len pár krokov od miestnej policajnej stanice. Abdeslamov brat Brahim sa odpálil pri samovražednom útoku. Bilal Hadfi, ďalší samovražedný atentátnik z Paríža, tiež žil v Bruseli.

Až do roku 2006 malo Belgicko v porovnaní so zvyškom Európy veľmi liberálne zákony o zbraniach. Do belgického podsvetia sa navyše dostalo množstvo zbraní používaných v 90. rokoch počas vojen na Balkáne. Na miestne ministerstvo spravodlivosti navyše ťažko dopadli úsporné opatrenia, ktoré ho zanechali neschopné účinne zasiahnuť pri koreňoch problému.

„V Bruseli je pomerne jednoduché dostať sa k ťažkým zbraniam,“ hovorí Brice De Ruyver, profesor kriminológie z univerzity v Gente, ktorý v rokoch 2000 až 2008 pôsobil ako poradca belgického premiéra pre otázky bezpečnosti. Postih ilegálneho obchodu so zbraňami sa podľa neho príliš dlho zanedbával. „A keď už máte zlú povesť, ťažko sa jej zbavujete,“ hovorí.

Brusel je jednou z 19 obcí Bruselského regiónu a má šesť policajných obvodov, čo podľa AP dlhodobo narúša fungovanie mesta. Belgická metropola má pritom len o niečo málo viac ako milión obyvateľov. Napríklad americký New York má na 8,4 milióna obyvateľov päť častí a je jediným policajným obvodom.

Viacero obcí bruselského regiónu bolo v minulosti baštou socialistov alebo liberálov a nechceli byť pohltené ústrednou správou Bruselu. Napriek úsiliu, ktoré viedlo k zníženiu počtu policajných obvodov z 19 na šesť, považujú mnohí v čase, keď je potrebné jednotne bojovať proti extrémizmu, súčasný stav za anachronizmus.

„Talent a ľudská sila je v obvodoch nerovnomerne rozložená,“ hovorí B. De Ruyver. „Chýbajú hlavne tam, kde ich potrebujeme najviac, zvlášť v Molenbeeku,“ dodáva.

Extrémistická ideológia mohla v Bruseli prekvitať okrem iného kvôli nezáujmu polície. Vodca islamistickej radikálnej skupiny Sharia4belgium (Šaría pre Belgicko) riadil po roky jednu z najmocnejších európskych organizácií, ktoré regrutujú bojovníkov do Sýrie. Za vedenie teroristickej skupiny bol na 12 rokov do väzenia ale odsúdený až tento rok. „Sharia4belgium bola schopná beztrestne pôsobiť až príliš dlho,“ hovorí B. De Ruyver.

Premiér Ch. Michel sľúbil tvrdo zasiahnuť proti mešitám hlásajúcimi radikálne názory. Ich vplyv sa ale začal šíriť hlavne kvôli neúspešnej integrácii viac než 650-tisíc belgických moslimov, píše AP.

„Časť populácie žije na okraji spoločnosti a nemá kontakt so zvyškom obyvateľstva,“ hovorí starostka Molenbeeku Françoise Schepmansová. „Dopustili sme to,“ priznáva.

Slabým miestom Belgicka je v tomto smere podľa mnohých jazykové rozdelenie krajiny. Celkom 6,5 milióna ľudí žijúcich v severnej oblasti Flámska hovorí po holandsky, 4,5 milióna ľudí na juhu krajiny vo Valónsku hovorí francúzsky. Oba regióny pritom požívajú značnú mieru autonómie, ktorá je považovaná za jedinú možnosť, ako udržať dvojjazyčnú krajinu pohromade.

Snaha nenahnevať svojho partnera z druhej časti krajiny ale často vedie k úplne neefektívnemu rozhodovaniue. „Je to nočná mora,“ opisuje E. Bakker jazykové bariéry medzi štátnymi úradmi, ktoré majú na starosti bezpečnosť a justíciu.