V roku 1894 vydal pediater Luther Emmett Holt knihu, ktorou uvrhol bábätká do veku striedmej fádnosti. Veril totiž, že by mali jesť iba nevýrazné mixované kaše bez chuti. Akékoľvek jedlo, ktoré by bolo treba žuť, považoval za problém. Riešenie ponúkla v roku 1928 Dorothy Gerberová z Michiganu, keď pod značkou Gerber na trh uviedla prvé detské príkrmy. Len málo inovácií v dejinách kulinárstva malo väčší vplyv než jej konzervované kaše.
Pred dvadsiatimi rokmi vznikla metóda, ktorá sa stáva čoraz populárnejšia a dáva rodičom pri výbere jedál väčšiu slobodu. Jej mottom je: čím rozmanitejšia strava, tým lepšie. Tabu teda nie sú ani kyslé či slané pokrmy, ale ani chrumkavé a väčšie kusy jedál. V rámci prechodu z mlieka na varenú stravu navyše odporúča minimalizovať kŕmenie a nechať dieťa, aby si jedlo na tanieri pochytalo a dávalo do úst samo.
„Moji kolegovia povedali, aby som na tento trend pozrela. V Európe bol v tom čase veľmi populárny,“ vysvetlila detská dietologička Megan McNameeová. Rozhodla sa teda tento nový prístup vyskúšať a nakoniec si ho nevedela vynachváliť. Spolu s expertkou na výživu Judy Delawareovou začala ponúkať online kurzy na výučbu nového spôsobu stravovania. „Myslím, že ani jeden klient nám nepovedal, že by ľutoval, že sa naň dal,“ dodala McNameeová
Koniec obmedzovaniu sa
Bábätká predmety radi skúmajú rukami a ústami. Na rozdiel od presvedčení doktora Holta majú radi rôzne chute a korenené jedlá rovnako ako dospelí. Ich zvedavosť v tomto smere vrcholí vo veku od šesť do dvanásť mesiacov. Rodičom môže kŕmenie bábätiek tým istým jedlom, ktoré uvarili pre seba a zvyšok rodiny, značne uľahčiť život. Nemusia pre ne totiž pripravovať samostatné raňajky alebo večeru, vďaka čomu strávia v kuchyni menej času a ušetria aj na potravinách.
Najväčšou výhodou tejto metódy je, že rodičia získajú viac kontroly. Práve oni budú tým, kto rozhoduje o tom, čo bude dieťa jesť – nie naopak. V jeho réžii zas bude rozhodovať o tom, koľko zje. „Mojou úlohou nie je prinútiť ho jesť. Mojou úlohou je vytvoriť prostredie, v ktorom bude jedenie príjemným zážitkom,“ dodala McNameeová. Ak sa dieťa rozhodne mrkvu na tanieri odignorovať, ale vypýta si druhú porciu mäsa či zemiakovej kaše, je v poriadku mu vyhovieť a nenútiť ho zjesť všetko, čo má pred sebou.
Jedným z bežných dôvodov, prečo rodičia preferujú prikrmovanie kašami, je strach z toho, že deťom pevné jedlo zabehne. Väčšina bábätiek sa pri učení žutia a prehĺtania skutočne bude dáviť jedlom. Delawareová, McNameeová a iní odborníci sa zhodujú, že to nie je nebezpečné. Podľa nich je to dobrá vec. Dusenie nastáva pri zablokovaní dýchacej trubice. Dávenie je však ochranný reflex, ktorý udržiava dýchacie cesty voľné, a zvyčajne dieťa vôbec neobťažuje. Vďaka novej metóde sa u nich vyvinie rýchlejšie, keďže budú pevným jedlám vystavované oveľa skôr než rovesníci.
V znamení flexibility
Bábätko by malo byť schopné jesť pevnú potravu, odkedy dokáže samo sedieť vzpriamene a dávať si predmety do úst rukami. Väčšina detí je toho schopná už od šiestich mesiacov. Väčšie kúsky jedla, akým je kuracie stehno bez kože, sú paradoxne pre začínajúcich „jedákov“ bezpečnejšie. Menšie kúsky sú vhodnejšie pre trošku staršie deti, ktoré už ovládajú takzvaný pinzetový úchop.
Vo všeobecnosti sa ale v rámci novej metódy netreba držať žiadnych prísnych pravidiel. „Jednoducho sa riadite svojou predstavivosťou a chuťami dieťaťa,“ uzavrela priekopníčka metódy Gill Rapleyová.
Ďalšie dôležité správy
