Predĺžiť ho by v zmysle zákona nemalo byť možné. Zhodujú sa na tom Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) a docent ústavného práva Marek Domin z katedry ústavného práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Ich názory sa rozchádzajú v tom, či možno núdzový stav následne vyhlásiť nanovo.
Berdisová si myslí, že text ústavného zákona o bezpečnosti štátu treba vykladať zužujúco. „Práve zužujúci výklad nás chráni pred zneužitím núdzového stavu na eróziu našich práv. Teda nás chráni pred mocou,” podotkla. Poukázala na to, že zákon síce hovorí o možnosti predĺžiť výnimočný stav, ale nie o predĺžení núdzového stavu.
Pri vyhlásení núdzového stavu nanovo sa Berdisová domnieva, že by to bolo obchádzaním toho, že stav podľa zákona nemožno predĺžiť. „V istom zmysle ústavný zákon podľa mňa s takouto pandémiou nerátal. Potom je však problém v ústavnom zákone, a to taký, ktorý sa nejakým rozširujúcim výkladom riešiť nemá,” povedala.
Dodala, že kľúčovým kritériom pre trvanie núdzového stavu nie je maximálne 90 dní, ale to, že môže byť vyhlásený iba v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Vysvetlila, že ústavná lehota jeho trvania by tak mala uplynúť tým, že prestane byť nevyhnutný, a to aj pred uplynutím 90 dní. Ak by sa tak nestalo, automaticky uplynie 90 dňami. „Respektíve, ak by mal byť vyhlásený na dlhšie, porušuje sa tým ústavná požiadavka,” tvrdí.
Domin podobne poukázal na to, že kým ústavný zákon pri výnimočnom stave špecificky hovorí o jeho možnom predĺžení, pri núdzovom stave táto formulácia chýba. „Ale v zásade, pokiaľ by aj po tých 90 dňoch, po uplynutí núdzového stavu, trvali dôvody, pre ktorý bol vyhlásený, tak si viem predstaviť, že by bol nanovo opätovne vyhlásený,” uviedol.
V súvislosti s dĺžkou trvania núdzového stavu sa obaja zhodujú, že lehota 90 dní sa počíta od jeho pôvodného vyhlásenia a nie od prípadného rozširovania na ďalšie oblasti. „Stále trvá a tie dôvody, pre ktoré bol vyhlásený, trvajú,” podotkol Domin s tým, že došlo len k rozšíreniu z hľadiska územia, či v otázke, ktoré základné práva a slobody je možné obmedziť. „Takže by som sa priklonil k záveru, že od pôvodného dátumu vyhlásenia sa má počítať najdlhšia prípustná lehota,” doplnil.
