Leto v Európe zatienila vojna na Ukrajine, pandémia, zmena klímy a kríza spojená s energiami a zvyšujúcimi sa životnými nákladmi. Aj napriek tomu sa Taliansko rozhodlo ísť v stopách Británie a povaliť vládu, píše denník The Guardian.
Vinníkov je viacero
Maria Draghiho na post premiéra nikdy nezvolili, no v roku 2021 ho jeho krajina povolala, aby sa postavil do čela dočasnej vlády národnej jednoty. Tejto jednote minulý týždeň odzvonilo.
Európski lídri ostali zdesení a Taliani sa situácii len neveriacky prizerajú, keďže Draghiho kabinetu sa dlho darilo udržiavať si v prieskumoch verejnej mienky pomerne vysokú úroveň popularity. Po roku a pol zjavnej politickej stability však teraz krajina smeruje do volieb, kde sa do popredia prieskumov predrali ultrapravicové strany, akou je nacionalistická strana Bratia Talianska, približuje denník.
Je ľahké nájsť bezprostredných vinníkov pádu Draghiho administratívy. Podľa Guardianu sú koaliční partneri sebeckí a majú podiel na zlyhaní Draghiho plánov, no netreba zabúdať na skutočnosť, že vláda zložená z technokratov jednoducho nefunguje. A talianski progresívci? Tým sa zasa nepodarilo ponúknuť k pravici schopnú alternatívu.
Európa potrebuje schopnú progresívnu alternatívu
Slabosť talianskych progresívnych strán môže spôsobiť problémy nielen doma, ale aj v celej Európe. Ultrapravicová administratíva v Taliansku by v čase geopolitickej konfrontácie EÚ oslabila. Posilnila by euroskeptických lídrov, akými sú maďarský premiér Viktor Orbán či francúzska politička Marine Le Penová, oslabila zhodu v otázkach týkajúcich sa Ruska a oddialila hlbšiu politickú integráciu v oblasti obrany či energetiky.
Podľa denníka by sme nemali taliansku pravicu používať ako výhovorku pre nečinnosť EÚ. Aj za čias Draghiho či vlády proeurópskych strán v Nemecku a Francúzsku mal blok problém spolupracovať v kľúčových oblastiach. Ani nástup súčasných kríz situáciu v tejto oblasti nezlepšil.
Plakať za koncom medzinárodne uznávanej talianskej vlády síce môžeme, no nemali by sme zabúdať na to, že by talianski progresívci mali k pravici poskytnúť prijateľnú alternatívu. EÚ sa musí stať skutočným politickým hráčom s ambicióznymi spoločnými politikami. Pre dobro nás všetkých. Ultrapravicová vláda v Taliansku by totiž vytvorila prostredie, v ktorom by bolo náročné dosiahnuť akýkoľvek pokrok, uzatvára The Guardian.