Topiace sa ľadovce odkryli v Grónsku obrovské zásoby nevyužitých kritických nerastov. Tento objav vzbudil celosvetový záujem, pretože ostrov má potenciál stať sa novou „zlatou baňou“ pre zdroje, ktoré sú nevyhnutné pre globálnu energetickú transformáciu. Ošiaľ je taký veľký, že o Grónsko prejavil záujem dokonca aj novozvolený americký prezident Donald Trump. Problémom je, že táto teória je úplným nezmyslom.
V centre pozornosti
Prieskum zdrojového potenciálu Grónska z roku 2023 odhalil, že ostrov disponuje ložiskami 38 surovín, ktorých väčšina má relatívne vysoký alebo stredný potenciál. Tieto materiály zahŕňajú kovy vzácnych zemín ako grafit či niób, kovy platinovej skupiny, molybdén, tantal a titán. Nachádzajú sa tu aj významné ložiska lítia, hafnia, uránu a zlata.
Európska únia nedávno s Grónskom podpísala banskú dohodu, aby si zabezpečila budúce dodávky týchto surovín. Čína prejavila záujem o podobný kontrakt, no súčasné geopolitické napätie ju stavia do nevýhodnej pozície.
D. Trump si zas myslí, že Dánsko by malo Grónsko predať Spojeným štátom, pretože je to z pohľadu americkej bezpečnosti nevyhnutné. Budúci šéf Bieleho domu dokonca nevylúčil použitie vojenskej sily na prevzatie kontroly nad ostrovom. „Sme otvorení spolupráci, ale nie sme na predaj,“ reagovala na Trumpove vyjadrenia grónska ministerka zahraničných vecí Ane Lone Baggerová.
Budúce výzvy
Premenu Grónska na banské centrum komplikuje najmä logistika a ekonomické faktory. Riedka populácia, drsné podnebie a obmedzená infraštruktúra predstavujú značné výzvy. Väčšina grónskych ciest sa nachádza v rámci alebo okolí jednotlivých miest. Obyvatelia sa tak medzi nimi musia presúvať napríklad vrtuľníkmi či snežnými skútrami. Absencia zavedených dopravných sietí značne komplikuje ťažbu a distribúciu nerastov.
Ekonomická životaschopnosť grónskych zdrojov je takisto otázna. Dánsky geologický prieskum z roku 2023 identifikoval najmenej 50 lokalít s potenciálom na ťažbu nerastov. Viac ako polovica z nich sa nachádza severne od polárneho kruhu. Ich ťažba by preto bola veľmi náročná a drahá, ak nie nemožná.
Nádej tak predstavujú najmä ložiská, ktoré sa nachádzajú na ľadom neporušenom južnom cípe Grónska. Problémom je, že väčšina z nich je malá. Grónsko tak má pre vysoké výrobné náklady len nízku šancu využiť novoobjavené ložiská komodít. Aj napriek rastúcemu záujmu zo strany USA a Európy sa na ostrove zatiaľ nachádzajú iba dve aktívne bane, v ktorých ale neprebieha ťažba kritických minerálov.
V roku 2023 bola celková hodnota vzácnych zemín, ktoré Spojené štáty doviezli, 190 miliónov dolárov. Ani keby ich ceny vzrástli 50-násobne, nemalo by to na ekonomiku USA väčší vplyv. Americkým firmám by sa v tomto prípade navyše oveľa viac oplatili domáce projekty než tie v Grónsku.
Poslednou z výziev je zisk investícií. Rozhodnutie Grónska zakázať ťažbu uránu totiž vydesilo nejedného investora. „Okolo potenciálu ostrova bolo vždy veľa humbugu. Záujem D. Trumpa síce môže záujem opäť oživiť, no výzvy zostávajú rovnaké,“ uzavrel Flemming Getreuer Christiansen, konzultant v oblasti geovedy s desaťročiami skúseností v regióne.
Ďalšie dôležité správy
