Niektorí ľudia sa pri zhadzovaní nadbytočných kilogramov vyhýbajú jedlu po siedmej večer ako čert krížu. Vychádzajú totiž z domnienky, že prijímanie kalórií po určitej hodine spôsobuje priberanie. Či je to naozaj pravda, nevedia so stopercentnou určitosťou povedať ani vedci. Existujú údaje, že ľudia, ktorí jedia neskôr v noci, majú tendenciu mať vyššiu hmotnosť. Tieto dôkazy ale poukazujú skôr na súvislosť než príčinu.
Korene mýtu
Predstava, že večerné jedenie spôsobuje priberanie, vychádza zo štúdií na zvieratách. Telo podľa nich môže kalórie konzumované po určitej hodine dňa spracovávať inak. Niektorí výskumníci sa domnievajú, že večerné prijímanie kalórií je v rozpore s 24-hodinovým cirkadiánnym rytmom živých bytostí, ktorý určuje, kedy by mali spať, jesť a bdieť. Večer a noc majú byť časom oddychu, nie jedenia.
Niekoľko štúdií na zvieratách túto teóriu podporuje. Myši, ktoré jedia v rozpore so svojím cirkadiánnym rytmom, priberajú výrazne viac než jedince, ktoré jedia len počas hodín vyhradených na bdenie, hoci prijímajú rovnaké množstvo potravy. Existujú dôkazy, že keď tento rytmus nedodržiavajú ľudia, môže to ovplyvniť ich hmotnosť. Pracovníci na nočných zmenách napríklad bývajú náchylnejší na rozvoj obezity.
Kde je pravda?
Odborníci argumentujú, že kalória je kalória bez ohľadu na to, kedy ju človek dostane do tela. Priberanie spôsobuje skutočnosť, že ľudia za deň prijmú viac kalórií, než spália. Jedným z vysvetlení spojitosti medzi večerným jedením a priberaním je povaha prijímaného jedla. Vedci totiž zistili, že ľudia v tomto čase zvyčajne siahajú po nezdravých a kaloricky vyšších potravinách s nízkou výživovou hodnotou vrátane čipsov, sladkých limonád či keksíkov. Dôvodov je viacero.
Prvým je pohodlnosť a obmedzený prístup k zdravým alternatívam. Mnohé štúdie naznačujú, že pracovníci majú počas nočných zmien tendenciu „vyjedať“ nezdravé potraviny, pretože v noci nemajú inú možnosť. Pre ich vyššiu kalorickú hodnotu tak môžu začať priberať, pretože prekročia optimálny denný energetický príjem.
Ďalším faktorom, ktorý vedie k horšiemu výberu jedál večer, je takzvané „zajedanie“ emócií. Je preto dôležité rozlišovať medzi skutočným hladom a jedením spôsobeným stresom, úzkosťou, nudou alebo smútkom. Túžbu po kalorických jedlách zvyšuje aj únava. Hormonálne zmeny súvisiace so spánkovou depriváciou ovplyvňujú chuť do jedla.
Čo s chuťou na jedlo
Výskumy na ľuďoch sa prikláňajú k záveru, že pre kontrolu váhy nie je dôležitý čas, ale množstvo prijímaného jedla. Napríklad štúdia, ktorá zahŕňala viac ako 1 600 detí, nenašla žiadnu súvislosť medzi jedením večere po 20. hodine a nadmernou váhou. Keď však vedci skúmali stravovacie návyky 52 dospelých, zistili, že tí, ktorí jedli po ôsmej večer, skonzumovali viac kalórií ako tí, ktorí jedli skôr. Práve to mohlo časom viesť k nárastu hmotnosti.
Z fyziologického hľadiska nemajú kalórie v noci väčšiu silu. Jedna kalória bude mať rovnakú energetickú hodnotu aj po západe slnka. Človek nepriberie na váhe iba preto, že sa najedol neskôr večer, ak neprešvihne odporúčaný denný príjem. Potlačiť nočné vyjedanie pomôže zmena stravovania. Ideálne je v tomto prípade dopriať si menšie porcie častejšie do dňa.
Kto býva hladný aj po večeri a nechce priberať, mal by prehodnotiť jej zloženie. Treba voliť potraviny, ktoré človeku pomôžu zaspať. Skvelou voľbou je jedlo zložené z komplexných sacharidov, vlákniny a bielkovín. Príkladom je celozrnný chlieb s arašidovým maslom alebo ovsená kaša. Potraviny s vysokým obsahom vlákniny sa totiž rozkladajú pomalšie. Trávenie sacharidov zas utlmuje, čo môže navodiť pocity ospalosti. Okrem toho zvýši hladinu serotonínu a zníži stresový hormón kortizol.
Ďalšie dôležité správy
