Európske vlády hľadajú možnosti, ako zaplatiť očakávaný nárast obranných výdavkov v nadchádzajúcich rokoch. Niektorým štátom sa už podarilo nastaviť rozpočtové ciele a identifikovať potenciálne zdroje financovania. Iné to ešte len čaká, píše Le Monde.
Pôžička
Vlády s vyrovnanými verejnými financiami a menším dlhom mávajú s rozhodovaním zväčša menej problémov. Príkladom je Dánsko, ktorého vláda vo februári rozhodla o zvýšení obranného rozpočtu na tri percentá HDP do roku 2026. Časť týchto výdavkov pokryje rozpočtový prebytok vo výške 59 miliárd dánskych korún, ktorý ministerstvo financií očakáva.
Švédsko sa v minulosti v rámci financovania výdavkov na armádu odmietlo zadĺžiť. V marci ale liberálno-konzervatívna vláda názor zmenila a ohlásila pôžičku vo výške 300 miliárd korún s cieľom urýchliť prezbrojenie krajiny. Španielsko sa zas pod vedením premiéra Pedra Sáncheza snaží vyrokovať spoločnú európsku pôžičku z fondov EÚ.
Škrtanie výdavkov
Fínska vláda oznámila drastické úsporné opatrenia, a to najmä v oblasti sociálnych služieb a zdravotníctva. Aj britská ministerka financií Rachel Reevesová avizovala škrty, ktoré mnohých labouristických poslancov šokovali. Klesnúť má rozvojová pomoc, dávky pre zdravotne postihnutých a chorých, ako aj viaceré sociálne dávky, vinou čoho by sa pod hranicu chudoby prepadlo ďalších 250-tisíc obyvateľov.
Zvyšovanie daní
Estónsko zaviedlo v septembri 2024 takzvanú „daň na obranu“. Skladá sa z troch zložiek. Od 1. júla 2025 sa zvýši DPH z 22 na 24 percent. Od roku 2026 stúpne o dve percentá daň z príjmu a aj daň z príjmu právnických osôb.
Kontroverzné navyšovanie
Českú politickú scénu začína prezbrojenie krajiny názorovo rozdeľovať. Po znovuzvolení amerického prezidenta Donalda Trumpa informoval český premiér Petr Fiala o zámere zvýšiť obranný rozpočet na tri percentá HDP do roku 2030. Na tento účel ale vláda bude do roku 2025 potrebovať uvoľniť osem miliárd českých korún (približne 320 miliónov eur). Český minister financií nateraz prisľúbil, že zvýšenie verejného deficitu nedopustí.
Podľa opozície má vláda v pláne škrtať financovanie sociálnych oblastí. Týmto obvinením zhoršila pozíciu vládnucich strán v prieskumoch verejnej mienky. Expremiér Andrej Babiš z opozičnej strany ANO v marci nakoniec takisto vyjadril podporu navyšovaniu obranných výdavkov pod podmienkou, že nebude mať vplyv na občanov zo „sociálne slabších“ skupín. Proti akémukoľvek navýšeniu vojenských výdavkov sa ale postavili viaceré krajne pravicové aj krajne ľavicové strany, ktoré žiadajú zastavanie českej podpory Ukrajine.
Ďalšie dôležité správy
