Za náš pocit, že je súčasná situácia deprimujúca, môže prepuknutie „nesúčasnosti“. Tento pojem nedávno použil nemecký minister hospodárstva Robert Habeck počas stretnutia so zástupcami nemeckého priemyslu. Za jednoduchý príklad takejto „nesúčasnosti“ možno považovať počasie, ktoré tento týždeň potrápilo Európu, píše Bloomberg.
Väčšina kontinentu čelí rekordne vysokým teplotám. Ľudia sa varia vo vlastnej šťave, snažia sa nezanedbať pitný režim a vyhnúť sa úpalu. No presne v ten istý čas sa politici, akým je Habeck, snažia pripraviť na úplne opačný scenár.
Na zimu sa nikto neteší
S príchodom chladného počasia Európe hrozí, že sa jej obyvatelia budú vo svojich domovoch triasť od zimy, pretože nebude čím kúriť. Ruský prezident Vladimir Putin sa rozhodol v rámci svojho vojnového ťaženia vydierať EÚ odstavením energií.
Tieto problémy sú istým spôsobom prepojené. Vlny horúčav sú následkom zmeny klímy, ktorú spôsobujú emisie skleníkových plynov zo spaľovania fosílnych palív.
Závislosť od ropy, plynu či uhlia zas vysvetľuje, prečo je Európa taká citlivá na odstavenie ruských dodávok. Putin desaťročia budoval infraštruktúru plynovodov, ktoré mu umožnili držať strednú a východnú Európu ako rukojemníkov. Minimálne po energetickej stránke určite.
Západ s Putinom nezdieľa tú istú súčasnosť
Bez toho, aby si to možno bol uvedomil, sa Habeck stal zosobnením tejto paradoxnej logiky roku 2022. Minister chce spomaliť globálne otepľovanie, no súčasne musí riešiť horúčavy aj treskúcu zimu. Chce sa zbaviť uhlia, no namiesto toho musel nariadiť spustenie starých pecí.
Pojem „nesúčasnosť“ (z nem. Ungleichzeitigkeit) má korene v minulosti, keď sa ním nemecký filozof Ernst Bloch snažil vysvetliť vzostup nacizmu. „Nie všetci ľudia žijú v tej istej súčasnosti,“ znela jeho teória.
Rusko to vidí inak
V súčasnosti, v ktorej žije EÚ, fungujú medzinárodné vzťahy správne a sú v medziach slušnosti. Rešpektujú sa tu hranice a pravidlá. Putinova súčasnosť sa nachádza niekde v 18. storočí, keď imperialistickí cári dobýjali krajiny podľa vlastného uváženia, a ešte sa tvárili, že nerobia nič zlé.
V dnešnom svete možno pozorovať aj iné súčasnosti. V jednej ľudia veria, že dôležité sú tvorivosť, myšlienky a nehmotné veci, zatiaľ čo v tej druhej pripisujú ľudia význam územiu, zbraniam a vojakom.
V ďalšej súčasnosti sa ľudia snažia zachrániť ľudstvo pred ekologickou samovraždou, zatiaľ čo v inej dochádza k popieraniu vedeckých faktov, ktoré bijú na poplach, uzatvára Bloomberg.