Zo zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska bola v čase vlády premiéra Vladimíra Mečiara podozrivá Slovenská informačná služba (SIS).
Slovenská prokuratúra už v roku 2000 podala v súvislosti s únosom obžalobu na 13 osôb vrátane bývalého šéfa SIS Ivana Lexu. Súd však trestné stíhanie zastavil práve kvôli amnestiám. Tie vydal v roku 1998 Vladimír Mečiar, ktorý vtedy vykonával aj niektoré prezidentské právomoci, pretože Slovensko prechodne nemalo prezidenta. Po zrušení amnestií by trestné stíhanie v prípade únosu malo byť obnovené.
Uznesenie o zrušení poslanci schválili 129 hlasmi. Proti bola Natália Grausová z ĽSNS a Peter Marček sa zdržal hlasovania. Na hlasovaní neboli prítomní poslanci Dušan Muňko, Miroslav Číž, Robert Madej, Ján Podmanický (všetci Smer-SD) a Anton Hrnko a Eva Antošová z SNS. Poslanci za SaS, OĽaNO-NOVA, Sme rodina a nezaradení hlasovali za uznesenie. Klub ĽSNS vôbec nehlasoval s výnimkou N. Grausovej. V pléne národnej rady boli počas hlasovania aj premiér Robert Fico a väčšina ministrov.
Národná rada prijala uznesenie, ktorým ruší článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády SR z 3. marca 1998 o amnestii, rozhodnutie predsedu vlády zo 7. júla 1998 o amnestii, rozhodnutie prezidenta SR v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997.
Pohľad na elektronickú tabuľu s výsledkami hlasovania o Mečiarových amnestiách v NR SR Zdroj: SITA
V dôvodoch sa okrem iného uvádza, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú amnestie predsedu vlády V. Mečiara a tiež aj udelená milosť prezidentom Michalom Kováčom zo dňa 12. decembra 1997.
Uznesenie vychádza z presvedčenia, že neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu je rešpektovanie základných práv a slobôd, rešpektujúc princíp, že amnestiu nemožno udeliť predstaviteľom štátnej moci, osobám, ktoré konajú v ich mene alebo v súčinnosti s nimi, a blízkym predstaviteľom štátnej moci.
Taktiež berie do úvahy Deklaráciu o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím, Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím. Odvoláva sa aj na sľub prezidenta, ktorého súčasťou je záväzok vykonávať svoje povinnosti v záujme občanov a zachovávať a obhajovať ústavu a ostatné zákony.
Návrh uznesenia na zrušenie Mečiarových amnestií podpísalo 89 poslancov predtým, ako sa dostalo do pléna. Teraz, po prijatí, by ho mal posúdiť ústavný súd do 60 dní. Ten rozhodnutie parlamentu môže potvrdiť, alebo ho zruší. Ak však ústavný súd neprijme v stanovenej lehote žiadne stanovisko, rozhodnutie parlamentu bude účinné.