Poslanci Národnej rady SR prelomili v utorok veto prezidentky Zuzany Čaputovej a opätovne schválili zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Jeho cieľom je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme. Zákon bude účinný dňom vyhlásenia.
Výhrady prezidentky
Hlava štátu namietala možný nesúlad právnej normy s ústavou a navrhla pri jeho opätovnom prerokovaní neprijať zákon ako celok. Problémom je podľa nej okrem iného oslabenie procesnej ochrany vlastníkov nehnuteľností dotknutých vyvlastnením.
„Návrh zákona upravuje podmienky na prípravu, uskutočňovanie a dokončovanie investičných projektov, o ktorých vláda Slovenskej republiky rozhodne, že sú strategickou investíciou a ich realizácia je vo verejnom záujme,“ uviedlo ministerstvo dopravy v predkladacej správe s tým, že pôjde o investície financované z verejných zdrojov. Zmeny sa dotknú napríklad vyvlastňovacieho konania, povoľovacích procesov i verejného obstarávania strategicky významných projektov.
Ministerstvo vysvetlilo, že príprava veľkých stavieb a získavanie pozemkov pre nich sa aj v zahraničí zvykne riešiť osobitnou právnou úpravou alebo aspoň osobitnými skrátenými postupmi.
Argumentácia ministerstva
„Dôvodom je, že veľká stavba celoštátneho a neraz medzinárodného významu ovplyvňuje ekonomický, kultúrny a demografický vývoj celých regiónov a neraz aj štátov. Preto pri zachovaní prirodzených práv ľudí na vlastníctvo nehnuteľností, ktoré ochraňujú ústavy všetkých demokratických štátov, sa hľadajú postupy, ktoré by na jednej strane boli v súlade s týmito právami, ale ktoré by na druhej strane zamedzili povyšovať záujem jednotlivca nad celospoločenský záujem v takej miere, aby brzdili celospoločenský rozvoj v štáte,“ argumentoval rezort dopravy.
Zákon upravuje aj oblasť povoľovania projektov TEN-T, ktoré sú vnímané ako hlavné dopravné koridory v Slovenskej republike s medzinárodným či nadnárodným významom. Úpravy sa týkajú napríklad podmienok pri udeľovaní povolení či postupov pri cezhraničnom obstarávaní.
V zákone je aj nová úprava menovania a odvolávania predsedu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu, ktoré sa vráti vláde tak, ako to bolo v minulosti. V súčasnosti to má v kompetencii NR SR.
Novela o Fonde na podporu umenia
Poslanci Národnej rady SR v utorok takisto prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej a opätovne schválili novelu zákona o Fonde na podporu umenia (FPU).
Počet členov rady sa zvýši z deväť na 13. Siedmich bude menovať priamo minister kultúry, jedného bude menovať minister na návrh starostov obcí, primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov. Princíp menovania zvyšných členov komisie zostáva zachovaný podľa platného znenia zákona. Rozšíri sa tiež rozsah účelov, na ktoré fond poskytuje financie, a to na podporu obnovy, modernizácie a infraštruktúry kultúrnych objektov a podporu tradičnej ľudovej kultúry.
Po novom sa tiež zvýši príspevok zo štátneho rozpočtu do fondu a zvýši sa tiež percentuálny podiel z určených príjmov fondu na vlastnú prevádzku fondu. Zvýšený bude aj podiel z príspevku štátu, ktorý môže byť použitý na priority určené ministerstvom kultúry.
Z novely tiež vyplýva, že po novom bude mať dozorná komisia FPU päť členov. Dvoch členov bude voliť a odvolávať rada v tajnom hlasovaní. Troch členov dozornej komisie bude vymenúvať a odvolávať minister kultúry, z toho jedného na návrh ministra financií.
Novela má byť účinná od 1. augusta.
Výhrady k novele
Prezidentka novelu vrátila poslancom na opätovné prerokovanie s tým, že v nej vidí rozpor s ústavou. Legislatíva môže podľa nej ohroziť slobodu umenia. Pri rozhodovaní o poskytovaní financií z fondu hovorí o zásahu do odbornosti rozhodovania fondu či o vnášaní politického vplyvu do slobody umeleckej tvorby. Obáva sa aj znefunkčnenia podpory umenia. Za zásadný nedostatok zákona považuje aj úpravu prechodných ustanovení. Namietala aj proces prijímania novely bez medzirezortného pripomienkového konania.
Ďalšie dôležité správy
