Poslanci Národnej rady sa nezhodujú na tom, či požiadajú novú vládu odborníkov o predloženie návrhu rozpočtu na budúci rok už do konca augusta, namiesto tradičného termínu 15. októbra kalendárneho roka. Návrh na určenie skoršieho termínu predložil parlamentu poslanec Milan Krajniak. Tento nápad v stredajšej rozprave podporil líder OĽaNO Igor Matovič. Naopak, nesúhlasia s ním predseda finančného výboru Marián Viskupič, ani bývalý premiér a nezaradený poslanec z mimoparlamentnej strany Demokrati Eduard Heger.
Návrh vyrovnaného rozpočtu
Pri súčasnej vysokej úrovni verejného dlhu sa na novú vládu, ak nezíska dôveru parlamentu, vzťahujú najprísnejšie sankcie zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Jednou z nich je povinnosť pripraviť návrh vyrovnaného rozpočtu na ďalší rok. Aj keby chcela popri tom pripraviť ďalší, realistický rozpočet s deficitom, ministerstvo financií podľa Krajniaka nemôže technicky pracovať na dvoch rozpočtoch naraz.
„Čo s tým vieme urobiť? Vieme dať vláde pána Ódora tri mesiace času, aby do 31. augusta pripravila aj na základe júnovej prognózy vyrovnaný rozpočet,“ priblížil bývalý minister práce. Keď bude vyrovnaný rozpočet v parlamente, rezort financií môže podľa neho následne začať pripravovať realistickejší rozpočet. Od septembra tak môže s politikmi diskutovať o tom, aké sú predstavy jednotlivých strán o tomto rozpočte. Nová vláda, ktorá vznikne po septembrových voľbách, môže potom z parlamentu stiahnuť vyrovnaný rozpočet a do konca decembra predložiť realistickejší rozpočet, doplnil Krajniak.
Líder OĽaNO s návrhom súhlasí a poslanci hnutia by ho mali podporiť. „Návrh, ktorý predložil pán predkladateľ, má hlavu, pätu, logiku, je spravodlivý a voči vláde v podstate veľmi ústretový,“ vyhlásil v rozprave Matovič. Ministerstvo financií sa má podľa neho vždy pripravovať na najhorší možný scenár, teda že po voľbách nevznikne žiadna vláda a Ľudovít Ódor bude ďalej premiérom. V takom prípade by musel do parlamentu tak či tak predložiť vyrovnaný rozpočet. Preto je správne, aby takýto rozpočet predložil čo najskôr, aby sa s ním mohli všetci zoznámiť.
Existujú aj iné riešenia
Podľa Viskupiča existujú aj iné riešenia. „Iná možnosť je, keby Národná rada rozhodla o posunutí termínu predloženia štátneho rozpočtu, napríklad 30 dní po tom, ako nová vláda získa dôveru,“ priblížil. Dalo by sa tým podľa neho vyhnúť predkladaniu vyrovnaného rozpočtu. Podobný dôsledok by malo aj vyslovenie dôvery vláde odborníkov, čo je podľa poslanca SaS najlepšie riešenie. Existuje totiž zhoda, že podľa vyrovnaného rozpočtu sa budúci rok fungovať nedá. Zníženie tohtoročného deficitu presahujúceho 6 % hrubého domáceho produktu na nulu je takmer nemožné, spôsobilo by to recesiu a prepúšťanie, upozornil.
Je podľa neho možná dohoda viacerých strán, aby sa hlasovanie o navrhovanom uznesení odložilo až na ďalšiu schôdzu parlamentu, na ktorej sa rozhodne aj o programovom vyhlásení vlády. „Je predčasné, aby sme odhlasovali skrátenie termínu na predloženie rozpočtu pred tým, než je jasné, ako sa Národná rada vyjadrí k programovému vyhláseniu. Prihováram sa za túto možnosť,“ doplnil Viskupič.
K situácii sa vyjadril aj Heger
Za toto riešenie sa prihovoril aj bývalý premiér. „Vieme, že 30. septembra budú voľby a nová vláda má dosť času, aby schválila nový rozpočet. Nebude nútená schvaľovať vyrovnaný rozpočet,“ predpokladá Heger. Predkladať návrh rozpočtu ešte pred voľbami tak podľa neho nie je vôbec potrebné.
Zároveň však upozornil, že situáciu s hroziacim vyrovnaným rozpočtom by vôbec nemuseli riešiť, keby bývalá vládna koalícia dokázala schváliť už dávno pripravenú novelu dlhovej brzdy. V nej sa mali upraviť viaceré sledované kritériá a mala viac zodpovedať praxi. V tejto súvislosti vytkol SaS, že dlhodobo blokovala prijatie tejto novely, pretože v nej chcela presadiť svoj návrh daňovej brzdy.
Ďalšie dôležité správy
