Unilever je etablovaným menom v holandskej obchodnej histórii, no v súčasnosti aj indikátorom toho, čo by mohla kedysi najotvorenejšej ekonomike kontinentálnej Európy priniesť budúcnosť.
Spotrebiteľský gigant pred štyrmi rokmi zlúčil holandskú a britskú divíziu do jedinej spoločnosti so sídlom v Londýne. V súčasnosti podľa Bloombergu zvažuje, či presunie svoje zmrzlinové impérium v hodnote 17 miliárd eur na burzu v Amsterdame alebo Londýne.
Rozhodne sa na základe toho, či preň bude holandské podnikateľské prostredie atraktívne. „V posledných rokoch sme zažili pár prekvapení. Predvídateľná vláda a regulácie sú veľmi dôležité," vysvetlil generálny riaditeľ Hein Schumacher
Zmena politickej situácie
Minister hospodárstva Micky Adriaansens obavy o imidž Holandska vo svete. Nové regulácie podľa neho pre spoločnosti nie sú už „len iritáciou“, ale skôr veľkým problémom. „Podnikatelia naznačujú, že nejasné a meniace sa politiky sú pre investovanie v Holandsku neuveriteľne škodlivé,“ dodal.
Nedávne zákony na zdanenie spätne odkúpených akcií a zníženie daňových výhod pre expatov, ako aj návrh zákona obmedzujúceho počet zahraničných študentov v krajine vyvolali poplach u firiem, ktoré sa spoliehajú na medzinárodný talent. Ich obavy sa zintenzívnili, keď po parlamentných voľbách z roku 2023 vyšlo najavo, že krajina, ktorá sa dlhodobo hrdila liberálnym konsenzom, sa chystá intenzívnejšie bojovať proti prisťahovalectvu.
Nespokojní giganti
Výrazné víťazstvo pravicového ideológa Geerta Wildersa svedčí o tom, ako veľmi sa zmenil názor holandských voličov od roku 2022, keď počet migrantov vzrástol o 60 percent. Všetky tri strany, ktoré pravdepodobne získajú miesta v nasledujúcej vláde, postavili kampane na protiimigračných politikách.
Keďže rokovania o zostavení koalície ešte stále prebiehajú, politické smerovanie piatej najväčšej ekonomiky EÚ ostáva neisté. Šéfovia veľkých korporácií sa už začali vyhrážať odchodom do zahraničia či expanziou do zámoria.
Ich nespokojné hlasy sú varovaním pred rozvíjajúcou sa hrozbou populizmu, ktorá by mohla postihnúť podniky v celej Európe a ohroziť prístup k zahraničnej pracovnej sile, na ktorú sa spoliehali.
Generálny riaditeľ Boskalisu Peter Berdowski nedávno pre De Telegraaf uviedol, že spoločnosť zvažuje presťahovanie sídla mimo Holandska. Patrí tak medzi 16 percent holandských spoločností, ktoré premýšľajú nad presunutím časti prevádzky do zahraničia v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Vyplynulo to zo správy z roku 2023, ktorú si objednalo holandské ministerstvo hospodárstva. Medzi organizáciami fungujúcimi hlavne na globálnej úrovni sa tento podiel zvýšil na približne 33 percent.
Korporátni lídri vyjadrili obavy z možných obmedzení pri zamestnávaní zahraničných pracovníkov, ako aj existujúcich regulácií, ktoré komplikujú každodennú prevádzku. Generálny riaditeľ amsterdamskej telekomunikačnej firmy Veon Kaan Terzioglu skritizoval najmä vízové programy krajiny. Podľa súčasných pravidiel môže firma iba zriedka pozvať na stretnutia zamestnancov z Pakistanu a Bangladéša. „Získanie víz trvá šesť mesiacov,“ posťažoval sa.
Strach o talenty
Medzi firmami, ktoré znepokojuje súčasná politická situácia, sú aj najvplyvnejšie technologické spoločnosti. Výrobca polovodičov ASML s trhovou hodnotou 360 miliárd eur je pre holandskú ekonomiku tak dôležitý, že dosluhujúci premiér Mark Rutte zriadil špeciálnu pracovnú skupinu, ktorej úlohou je uistiť sa, že nebude expandovať mimo krajiny.
Firma by totiž obmedzenia pri zamestnávaní neholandských občanov dosť pocítila, keďže vyše 40 percent jej holandských zamestnancov pochádza z iných krajín. Aj výrobca čipov NXP berie vyše polovicu nových zamestnancov zo zahraničia. Ešte aj 70 percent zamestnancov amsterdamskej divízie spoločnosti DataSnipper sú cudzinci.
Lídri korporácií varovali, že ak bude pre ich firmy ťažšie nájsť v Holandsku kvalifikovaných kandidátov, presunú sa tam, kde s tým problém nebude.
Ďalšie dôležité správy
