V ankete TREND Barometer sme sa pýtali respondentov, či pomôže spotrebiteľom trojmesačné zastropovanie cien 400 potravín. Elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 23. marca 2023 a pondelkom 27. marca 2023 celkovo 62 vybraných osobností slovenskej ekonomiky.
Pozrite si výsledky ankety a odpovede:
39 percent: Rozhodne nie, je to len marketing obchodných reťazcov
Erik Maxin, zakladateľ, MAXIN’S Group, a.s., Bratislava
Vnímam to aj ako marketing našej vlády, ktorá takto zakrýva svoju neschopnosť v rámci dotačnej politiky pre potravinárov. Doteraz im nedoručili adekvátnu podporu na energie, inovácie či nové technológie a namiesto reálnej pomoci radšej podporia nezmyselné zastropovanie cien. Pritom, keď sa pozrieme do Českej republiky, tak je už podľa prvých porovnaní jasné, že akciový tovar v ich reťazcoch je lacnejší ako naše „zastropované" ceny.
Mikuláš Gazda, CEO, AGENDY, a.s., Vranov nad Topľou
V čom to pomôže spotrebiteľom? Ako príklad uvediem, že Billa predáva vajcia v Rakúsku za 2,99 Eura a to isté balenie na Slovensku „zastropuje“ na 3,79 Eur? Takto sa dajú porovnávať rovnaké komodity v Českej republike a na Slovensku. Dá sa pokračovať porovnaním cien v Poľsku a na Slovensku. Teraz sa majú možnosť prejaviť nezávislé štátne inštitúcie ako vyriešia „domnienku o kartelovej dohode.“
Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka Agapé Senior Park
Takto zvolený prístup nie. Pri pohľade na zoznam zastropovaných položiek je predsa jasne vidieť, že reťazce sa snažia minimalizovať akékoľvek potenciálne škody. Inak by sa na zoznam nedostala mrazená pizza, najdrahšie maslo či víno. Keby chceli skutočne pomôcť, zastropujú ceny základných a lacnejších potravín. Príde mi to len ako marketingový krok.
Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex, s.r.o., Bratislava
Takto vysoko zastropované ceny skôr ľudí dráždia. Zvyšovanie cien potravín u veľkých reťazcov i menších maloobchodných predajní potravín dlhodobo nezodpovedá skutočným nákupným cenám a iným nákladom. Za tým je skôr neskrotná túžba po stále väčšom zisku mnohých miestnych manažérov za každú cenu bez ohľadu na dopad na bežných ľudí.
Robert Balheim, partner, Expense Reduction Analysts
Reťazce si iba spravili marketingovú kampaň. Zastropované ceny sú príliš vysoko nastavené, keďže do akcií idú s výrazne nižšími cenami. Sami dobre vedia, že drvivá časť objemov sa aj tak vždy predá v akciách. Samostatnou kapitolou je sortiment položiek ktoré zastropovali. No a v konečnom súčte sami ničím neprispeli.
Peter Patek, konateľ, Plastix, s.r.o.
Márnosť nad márnosť... niekto sa bude tváriť, že zasiahol do trhu, niekto sa bude tváriť, že to akceptoval. Niekomu narastie EGO, inému zisk a voličovi zúfalstvo.
Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Kým hovoríme o slobodnom rozhodnutí účastníkov trhu, je to neškodné. Ak by ale malo ísť o reguláciu zo strany štátu, bolo by to nebezpečné; a zrejme aj kontraproduktívne, ako ukazujú, alebo ešte len ukážu, skúsenosti s obdobným experimentovaním.
Erik Baťalík, CEO, REINS - First iBuyer in Slovakia
Dané zastropovanie považujeme za zaujímavý marketingový ťah zo strany obchodných reťazcov, keďže ceny, ktoré uvádzajú ako zastropované, sú totožné s ich štandardnými akciovými cenami. Podčiarkuje to aj výber niektorých zastropovanych výrobkov, ktoré tam, podľa môjho názoru, nemajú čo robiť, (napr. alkoholické nápoje). Obchodné reťazce s týmto krokom navyše neprišli v dobe, kedy ceny potravín rapídne stúpali, ale v čase, kedy všetky hlavné potravinové komodity (pšenica, smotana, mäso, oleje...) na burzách dlhodobo klesajú.
Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Attila Danko, konateľ, IBG International Battery Group, s.r.o., Pezinok
Elena Kráľovenská, konateľka, Keis Media, s.r.o., Bratislava
Ján Sabol, člen, Generálna rada Združenia podnikateľov Slovenska
Jozef Berko, konateľ, Delia
Martina Mundierová, CEO, MST Partners, s.r.o., Bratislava
Michal Hrabovec, prezident, Anasoft
Norbert Kuchta, riaditeľ, Trumpf Slovakia
Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC
Simona Bubánová - Tauchmanová, konateľka, CD-Creative Department, s. r. o.
Milan Drahoš, country manager SK & CZ, PEPCO SK & CZ
37 percent: Skôr nie, viac by pomohlo zníženie DPH na potraviny
Dennis Fino, CEO, Barney Studio
Znížiť DPH na potraviny by bolo zrejme adresnejšie a lepšie riešenie, ale aj toto určite pomôže, aspoň najnižším príjmovým skupinám.
Juraj Heger, riaditeľ, Vydavateľstvo Slovart, a.s.
Zníženie DPH by okrem spotrebiteľov pomohlo aj obchodníkom. Štát počas týchto rokoch prichádza o veľké peniaze a zníženie DPH by problém prehĺbilo, ale minimálne ako dočasné opatrenie by prispelo k upokojeniu situácie a rýchlejšiemu návratu do normálu.
Alica Orda Oravcová, prezidentka, Daňové fórum Slovenska
Zastropovanie cien vybraných potravín je skutočne len čiastkovým riešením. Slovensko utrpelo jednu z najhorších inflácií v EÚ za posledné roky, takže zastropovanie už aj tak vysokých cien potravín pomôže spotrebiteľom iba minimálne, nijako neprispeje k zlepšeniu reálnej kúpnej sily hlavne zraniteľných skupín, ako sú dôchodcovia či ľudia s minimálnym príjmom. Na druhej strane zníženie DPH s následnou kontrolou jeho zníženia v cenách môže byť rovnako čiastkovým riešením.
Igor Choma, predseda Dozornej rady, Váhostav-sk, a.s., Bratislava
Zastropovanie cien potravín ako reakcia na stúpanie ich ceny vplyvom inflácie je správna myšlienka. A možno to vláda chcela urobiť dobre, ale dopadlo to tak ako vždy – teda úplne zle. Takže určenie maximálnych cien niektorých potravín spôsobuje, že máme takmer najvyššie ceny v EÚ. A reálne v obchode dnes kúpite niektoré potraviny o 40 percent lacnejšie ako je zastropovaná cena. Preto si nemyslím, že takéto zastropovanie spotrebiteľom výrazne pomôže.
Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen, s.r.o., Bratislava
Tento pokus sa mi zdá, že bude využitý iba ako marketingový nástroj a nedocieli úľavu pre slabšie zarábajúce rodiny.
Peter Michajlov, konateľ a výkonný riaditeľ , SIMPLEA FINANCIAL SERVICES, s.r.o., Bratislava
Považujem za pozitívne, že s touto iniciatívou prišli priamo obchodné reťazce. Je to dôkaz, že podobnú iniciatívu môže vygenerovať sám trh, bez zásahov štátu. Trochu problematická je ale realizácia ako taká - konkrétny zoznam tovarov zahrnutých do akcie si volí každý reťazec ľubovoľne a zostáva teda nejasné, či skutočne pôjde o tovary základnej potreby, u ktorých je medziročný vplyv inflácie najzásadnejší, alebo, v horšom prípade, bude zoznam pôsobiť skôr ako reklamný leták propagujúci daný obchodný reťazec. Rovnako je podľa mňa nedostatočná 3 mesačná lehota trvania akcie - na takto krátkom časovom úseku je vplyv medzimesačnej inflácie minimálny, najväčšie nárasty už boli do cien tovarov premietnuté. Práve tu vidím nenaplnenú úlohu ministerstva hospodárstva, ktoré malo využiť dobrovoľnú proaktivitu obchodných reťazcov a z pozície regulátora a mediátora dosiahnuť lepšiu dohodu na stanovení pevného zoznamu tovarov a dĺžky trvania akcie na výrazne dlhšie časové obdobie.
Miroslav Adamiš, riaditeľ, generálne riaditeľstvo pre preklad, Európska komisia
Plošné zníženie DPH by pomohlo viac a plošnejšie, no možno by sa nie úplne premietlo do cien, ako sme to videli pri plošnom znížení DPH pre reštaurácie. Ceny ostali rovnaké a DPH išla do zisku reštaurácií. No tak ako sú tie výrobky teraz nastavené, že zafixovali najvyššie ceny niektorých výrobkov v danej ponuke, masla, cukru a pod. tak to v podstate nebude mať nejaký veľký efekt a skôr išlo o marketingový ťah reťazcov.
Radoslav Prokop, zakladateľ INVESTART, investičná skupina spoločnosti Grama a.s., Bratislava
Opäť sa bavíme o dočasnom opatrení, ktoré však nerieši problém so znižujúcou sa životnou úrovňou obyvateľstva. Preto by bolo načase ekonomicky prepočítať, čo si môže štát dovoliť a znížiť dlhodobo DPH minimálne na základné potraviny.
Milan Černák, managing partner, RSM SK, s.r.o., Bratislava
Nie som vo všeobecnosti fanúšikom zasahovania do trhovej cenotvorby, lebo to z hľadiska udržateľnosti pôsobí negatívne. Myslím si, že zníženie DPH na potraviny by malo väčší efekt. Rešpektujem, že tu ide o dohodu samotných reťazcov, ktoré si samé vybrali 400 produktov. Pri pohľade na ich zloženie však vidieť, že ide skôr o marketing a psychologickú hru na spotrebiteľa, ako o reálnu pomoc. Plošné zníženie DPH, aspoň na základné potraviny, by bolo účinnejším nástrojom pomoci pre najslabších.
Karol Ponesz, country manager Slovakia, Mattoni 1873
Myslím si, že principiálne najsprávnejšie riešenie v podobných prípadoch je dohoda všetkých troch zainteresovaných strán – výrobcov, predajcov a štátu. Dobrým príkladom je zálohový systém. Na druhej strane najhorším riešením je jednostranné rozhodnutie jedného z troch uvedených subjektov. Príkladom je zavedenie regulovaných cien základných druhov potravín v Maďarsku. Aktuálna situácia so zastropovaním cien 400 potravín je niekde medzi. Myslím si, že to zásadne nepomôže ani neuškodí.
Marek Polic, garant projektov, KROS a.s.
Myslím si, že je to úplne zbytočné. Nikomu to v ničom nepomôže. Je to len také nesystémové opatrenie.
Martin Melišek, CFO, Softec
Je smutné, že vláda prezentuje ako pomoc ľuďom akciu obchodníkov, nech už to inicioval hocikto. Skutočná pomoc obyvateľom niečo stojí a zastropovanie cien, ktoré musia znášať výlučne výrobcovia a obchodníci je len populistický a marketingový ťah, ktorý sa pre spotrebiteľov prejaví minimálne a so skutočnou pomocou má veľmi málo spoločné.
Branislav Rentka, CEO, m:zone, s.r.o., Vráble
Ivan Paule, partner, TPA Audit
Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions, a.s.
Lýdia Eckhardt, majiteľka, Módny salón Lýdia Eckhardt
Milan Hrbek, advokát, partner, Černejová & Hrbek
Miloš Gloznek, projektový manažér, ŽSR
Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia, s.r.o., Vráble
Pavol Múdry, dlhoročný člen, IPI Slovensko
Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave
Štefan Mácsadi, predseda, COOP Jednota Nové Zámky
16 percent: Neviem/nevyjadrujem sa/iné
Martin Šmigura, investičný riaditeľ, WOOD & Company
Zastropovanie cien je skôr marketingom ako riešením problému. Štát by nemal ohýbať pravidlá trhu ani pol roka pred voľbami. Pokiaľ vysoké ceny potravín spôsobujú problémy ľuďom s nízkymi príjmami, mal by dočasne pristúpiť k cielenej pomoci.
Lenka Štiková Gachová, partner, advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS
Z pohľadu súťažného práva je dôležité, že konkrétne ceny i potraviny pre protiinflačnú garanciu si vyberali jednotlivé reťazce samostatne. Takýto samostatný postup znižuje hlavné riziká toho, že by išlo o tzv. cieľovú protisúťažnú dohodu (bez ohľadu na jej účinky na trh). Medzi reťazcami však istá forma koordinácie v zavedení stropov prebehla a Protimonopolný úrad môže skúmať protisúťažné dohody aj podľa ich účinkov.
Peter Jakubička, CEO, Across Private Investments
Pevné fixovanie ceny ako základného nástroja konkurenčného boja je v akomkoľvek štandardnom odvetví, kde je dostatok konkurentov na trhu, je vždy signálom, že víťazom nebude spotrebiteľ.
Stanislav Verešvársky, managing director a výkonný riaditeľ, DanubiaTel, a.s.
Krátkodobo to obmedzí rast niektorých spotrebiteľských cien, ale z dlhodobého hľadiska to nie je riešenie, a nie je ani systematické.
Peter Dostál, predseda dozornej rady, Aliter Technologies, a.s., Bratislava
Je to skôr marketingový ťah vyvolaný spoločenskou objednávkou. Na druhej strane si myslím, že je treba nechať trh, aby sa samoreguloval. Štát má možnosť znížiť dane, prípadne regulovať koncentráciu predajných kanálov na trhu. Regulovať obchodnú maržu na voľnom trhu je nesprávne.
Martin Mittner, Country Manager, Nestlé Slovensko
Domnievam sa, že nepomôže. Dôkazom toho je Maďarsko, kde je inflácia napriek výraznému zastropovaniu cien najvyššia z celého regiónu. Ceny sa budú držať na tejto úrovni a je pravdepodobné, že reťazce budú predmetné výrobky menej promovať. Myslím si, že proti inflácii pomôže predovšetkým podpora konkurencieschopnosti výrobcu a intenzívnejší konkurenčný boj na týchto položkách, o to viac sa zvýšia marže inde. Jediné, čo proti inflácii pomôže je podpora konkurencieschopnosti výrobcu a intenzívnejší konkurenční boj.
Branislav Panis, generálny riaditeľ, Slovenské národné múzeum
Čiastočne
Peter Stadler, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Wealth Effect Management
Ako s takmer každým podobným rozhodnutím chýba na Slovensku aj následné reálne vyhodnotenie daného kroku a jeho výsledku.
Milín Kaňuščák, konateľ, Kami Profit, s.r.o., Bratislava
Akákoľvek nesystémová regulácia cien mimo trhu spôsobí len väčšiu deštrukciu trhu. Pamätám si situáciu z pred 30 rokoch keď sa štát snažil regulovať cenu zemiakov a predávajúci to obchádzali tak, že predávali gaštany za neregulovanú cenu a zemiaky k tomu zadarmo. Zemiaky bez gaštanov sa kúpiť nedali.
Ivan Hronec, CEO, Film Europe Media Company
5 percent: Skôr áno, rozumnejšie by ale bolo obmedziť obchodnú maržu
Daniel Dobrovič, marketingový špecialista, DB Shenker
Celá táto aktivita je veľmi zvláštna. Vychádza zo strany obchodných reťazcov a vzhľadom na to, že ceny potravín vzrástli za ostatný rok výrazne, bolo by ideálnejšie aby túto situáciu systematicky riešil štát a nie súkromný sektor. Aj vzhľadom na skutočnosť, že obchodné reťazce si sami určia, aké výrobky budú zastropované a každý reťazec bude mať iné výrobky, tak sa mi to skutočne vidí ako „populistický" krok. Ale hlavne nie je povedané, čo bude po tých 4 mesiacoch. Určite toto opatrenie pomôže, ale nie je systematické a jeho účinnosť a dopady sú otázne.
Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co.,s.r.o., Bratislava
3 percentá: Rozhodne áno, je to nevyhnutné
Tomáš Lysina, partner, L/R/P advokáti, s.r.o.
V čase, kedy čelíme energetickej kríze aj vysokej inflácii, je akákoľvek pomoc pre spotrebiteľov zo strany štátu nevyhnutná. Zastropovanie cien, ktoré aspoň čiastočne pomáha vyrovnať sa s infláciou, výrazne pomôže najmä ľuďom v malých regiónoch, kde sú platy nedostatočné.
Ondrej Smolár, predseda predstavenstva, Soitron
Je to podľa mňa dobré opatrenie, dáva istú stabilitu do cien potravín a súčasne „istoty" pre zákazníkov.
