Poľsko musí okamžite zastaviť ťažbu v uhoľnej bani Turów, ktorú dlhodobo kritizuje Česká republika. Rozhodol o tom Súdny dvor Európskej únie, ktorý tak vyhovel českej žiadosti o vydanie predbežného opatrenia. Zákaz ťažby bude platiť až do vynesenia konečného rozsudku v tomto spore, oznámil súd.
České úrady sa na justíciu EÚ obrátili vo februári so žalobou proti rozširovaniu bane, ktorá podľa nich okrem iného ohrozuje kvalitu pitnej vody pre obyvateľov Libereckého kraja. Poľsko podľa českej strany porušuje právo Únie tým, že umožnilo pokračovanie ťažby bez posúdenia jej vplyvu na životné prostredie. Varšava to odmieta a nedávno schválila predĺženie prevádzky bane do roku 2044.
Podľa súdu bola žiadosť Prahy o preventívne zastavenie ťažby oprávnená, pretože nemožno vopred vylúčiť, že Poľsko pravidlá o ochrane životného prostredia skutočne porušuje. Je tiež ,,dostatočne pravdepodobné, že pokračovanie ťažby hnedého uhlia v bani Turów až do vyhlásenia konečného rozsudku by mohlo mať negatívny vplyv na hladinu podzemných vôd nachádzajúcich sa na českom území", konštatoval súd.
,,Za všetkých našich občanov som nesmierne rád a ďakujem všetkým, ktorí nám pomáhajú v právnej bitke za naše životné prostredie," komentoval verdikt český minister životného prostredia Richard Brabec, ktorý ho označil za prvé veľké víťazstvo v tomto spore. Európska komisia v právne nezáväznom stanovisku vlani v decembri dospela k záveru, že poľská strana nesprávne posudzuje vplyv bane na životné prostredie a nesprávne o svojich zámeroch informovala susedné štáty.
Najväčšiu poľskú elektráreň Belchatów ochromila havária
Baňa Turów zásobuje uhlím hlavne susednú elektráreň a skupina PGE, ktorá baňu aj elektráreň vlastní, tam chce ťažiť do roku 2044. Podľa odhadov ekonomického webu Business Insider pokrýva elektráreň zhruba osem percent dopytu po elektrine v krajine. Poľské ministerstvo klímy vlani v marci cez námietky susedných krajín o šesť rokov predĺžilo firme koncesiu na ťažbu, ktorá by inak v apríli skončila. Baňa by sa mal rozšíriť až na 30 kilometrov štvorcových a Poliaci plánujú ťažiť až do hĺbky 330 metrov. Ľudia z pohraničia v Libereckom kraji sa podobne ako obyvatelia Saska obávajú vedľa straty pitnej vody tiež zvýšeného hluku a prašnosti.
Poľsko ich námietky trvale odmieta. Proti žalobe sa bránilo okrem iného argumentom, že baňa zabezpečuje prácu pre tisíce ľudí, ktorých životné situácie by sa jej zatvorením zásadne zhoršili. Súd však konštatoval, že Poľsko im stratu môže finančne vykompenzovať a že existujú aj dôležitejšie obavy spojené so životným prostredím a zdravím ľudí. Varšava tiež podľa súdu nepreukázala, že by zatvorenie bane ohrozilo energetickú bezpečnosť Poľska.
Ak by poľské úrady verdikt súdu nerešpektovali, súd môže na žiadosť Európskej komisie vymerať krajine vysoké pokuty. Tie Poľsku hrozia napríklad v inom spore týkajúcom sa ochrany prírody, a to o ťažbu dreva v Beloževskom parku. Súd EÚ už v roku 2018 nariadil ukončiť výrub vo veľkom, ktorý ohrozoval miestny výnimočný ekosystém. Komisia tento rok vo februári uviedla, že Varšava sa verdiktu úplne nepodriadila, na pokuty však zatiaľ nedošlo.
