Aféra s hárkami diskredituje 99 percent
Polícia sa vo veľkom pustila do vyšetrovania podpisov, ktoré boli potrebné na zaregistrovanie strany 99 percent. Policajný prezident Jaroslav Spišiak oznámil trestné stíhanie pre podvod. Tvrdil, že všetky preverované podpisy, najmenej 200, sa ukázalo byť falošných. Medzi nimi sú vraj už nežijúci ľudia alebo čísla skartovaných občianskych preukazov. Spolu strana predložila zhruba 15-tisíc podpisov.
Vyšetrovatelia teraz plánujú preveriť všetky podpisy. Vyšetrovanie chce polícia skončiť ešte do volieb, aby „v čo najkratšom čase mohli povedať verejnosti, či politická strana bola zaregistrovaná v súlade so zákonom a má 10-tisíc platných podpisov a môže sa zúčastniť na voľbách,“ napísala agentúra SITA s odvolaním na policajného prezidenta.
Vyšetrovanie môže stranu zdiskreditovať, ak sa počet falošných podpisov ukáže byť veľký. Môže sa tiež skončiť obvinením a hrozbou väzenia pre tých, čo zbierali podpisy.
Podkopať právne postavenie 99 percent je však problematické, a to aj napriek tomu, že J. Spišiak údajne spochybnil, či sa môže zúčastniť na voľbách. 99 percent už boli zaregistrované ako politická strana a zákon priamo neuvádza možnosť, že by sa registrácia dala úradne „stornovať“. O prípadnom rozpustení by mohol ešte rozhodnúť Najvyšší súd, a to vtedy, ak by strana svojimi stanovami, programom či činnosťou porušovala ústavu alebo zákony. Podnet však podáva generálny prokurátor.
J. Spišiak pred novinármi načrtol ešte ďalšie podozrenie voči 99 percent. Povedal, že jeden zo „zberačov“ podpisov sa pýtal v centrále hnutia, či neporušuje zákon. Vraj ho však upokojili, že v hnutí majú známosti na polícii a SIS a všetko bude v poriadku.
Hlavná tvár 99 percent Ivan Weiss hovorí, že o bezprecedentnom používaní polície pred voľbami. Do akcie bola podľa neho zapojená tisícka policajtov. Ľuďom, čo podpísali hárky, podľa neho "od rána do večera klopú na dvere" policajti a zastrašujú ich.
Foto - SITA / Marián Jozef Jakubčo
Weissovci dostali ešte jeden úder
Okrem pritvrdenia podpisovej kauzy dostalo dnes 99 percent ešte jednu ranu. Organizácia Unicef sa sťažovala, že strana v predvolebnom spote neoprávnene použila jej logo. 99 percent sľúbilo, že logo zamaže. „Bude to chvíľu trvať, ale urobíme to tak rýchlo, ako je to možné," povedala pre agentúru SITA Michaela Salajová z tlačového oddelenia strany.
AntiGorila v radikálnom šate
Protestujúci proti kauze Gorila dnes síce nedokázali zablokovať parlament a donútiť poslancov, aby si zrušili trestnoprávnu imunitu, napriek tomu však vyvolali rozruch. Polícia predviedla piatich ľudí vrátane jednej z hlavných organizátoriek protestov Lucie Gallovej. Pri štyroch demonštrantoch bolo dôvodom neuposlúchnutie výzvy – neposlúchli pokyn policajtov, aby odišli z vyhradeného priestoru. Piaty muž vraj napadol policajtov a ošetrovali ho v sanitke.
Po výsluchu na polícii sa L. Gallová pred parlament vrátila, napísal portál denníka Sme. Spolu s agentúrou SITA odhadli účasť na desiatky ľudí, údaje od organizátorov zatiaľ neboli k dispozícii.
V sprievode poslanca Ľubomíra Galka zo SaS si demonštranti našli cestu na balkón. Niektorí z nich pokrikovali na predsedu parlamentu Pavla Hrušovského z KDH a rozhadzovali papieriky. Podarilo sa im na čas prerušiť schôdzu.
Väčším akciám demonštrantov zabránili policajní ťažkoodenci, ktorí pred Národnú radu umiestnili kovové zábrany. Protestujúci sa ich snažili odhodiť alebo preskočiť.
Organizátori protestov siahli k radikálnejšej taktike po tom, čo na posledné mítingy prišlo menej ľudí než na najväčšie demonštrácie začiatkom februára. Dnešný protest pred parlamentom úradom nenahlásili a bránili sa, že občania prišli len "náhodne" sledovať verejné rokovanie snemovne.
Foto - SITA / Marián Peiger, SITA / Diana Černáková
Marián Kočner kazí vzťahy v SaS
Počínanie lídra SaS Richarda Sulíka, keď preveroval svojich kandidátov na poslancov u Mariána Kočnera, nahnevalo SaS-károv viac než samotné schôdzky, citoval dnes denník Sme jedného zo zákonodarcov SaS. Reakcie, ktoré v médiách odzneli, nie sú pre R. Sulíka naozaj ničím príjemným. „Toto zistenie ma veľmi negatívne prekvapilo, nečakal som, že to Richard Sulík urobí,“ povedal pre Sme šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár. Ďalší poslanec Ľudovít Jurčík bol podľa Sme sklamaný. „SaS nie je iba Richard Sulík,“ poznamenal.
R. Sulík sa dnes J. Kollárovi ospravedlnil. "Chyby sa stávajú. Toto bola jasná Sulíkova chyba. Ku cti mu slúži, že si ju priznal,“ reagoval dnes Kollár pre agentúru SITA.
Ján Slota odišiel z televíznej diskusie
Predseda SNS Ján Slota opäť odišiel z televíznej diskusie. Tentoraz sa to stalo vo Večere na tému vo verejnoprávnej televízii. Šéfa SNS rozhneval poslanec Igor Matovič, ktorý spomínal kauzu predaja emisných kvót z čias bývalého kabinetu Roberta Fica. Poslanec si najprv vyslúžil výrazy zas..an, idiot či blázon. Potom J. Slota opustil štúdio.
Ján Slota opúšťa štúdio, screenshot RTVS
Denník Pravda vyťahuje obvinenia na Ľ.Galka
Denník Pravda tvrdí, že exminister obrany Ľubomír Galko zo SaS vydal rozkazy alebo pokyny, ktoré viedli k odpočúvaniu novinárov vojenskou kontrarozviedkou. Odvoláva sa pritom na uznesenie zo začiatku trestného stíhania. Ľ. Galko to označil za nezmysel.
Maďarská menšina rieši iné témy
Výsledky minuloročného sčítania ľudu dali pred voľbami podnet stranám, ktoré sa uchádzajú o hlasy voličov maďarskej menšiny. Podľa Štatistického úradu jej podiel na Slovensku poklesol z 9,7 percenta na 8,5 percenta. Teda o vyše desatinu.
Aj keď Most-Híd a SMK si inak nevedia prísť na meno, v jednom sa Béla Bugár a József Berényi zhodujú. Obaja hovoria o asimilácii. „Treba asimiláciu maďarskej menšiny spomaliť. Možnosti sme predstavili v našom volebnom programe,“ reagoval dnes B. Bugár. „„Ak táto tendencia bude pokračovať, tak pravdepodobne máme ešte možno 50, maximálne 70 rokov, kým úplne maďarská menšina nezmizne na území Slovenskej republiky. Naša menšinová komunita je skutočne ohrozená,“ vyhlásil J. Berényi a žiadal zabezpečiť menšinové práva zákonmi a inštitúciami.
Maďarov na Slovensku ubúda prinajmenšom už od revolúcie, tento fakt nie je nový. V najnovšom sčítaní však zrejme časť reality prekrylo takmer 400-tisíc ľudí, u ktorých sa národnosť „nezistila“. V predchádzajúcich rokoch to boli len zlomky percenta.
národnosť/rok | 2011 | 2001 | 1991 |
|---|---|---|---|
slovenská | 80,7 | 85,8 | 85,7 |
maďarská | 8,5 | 9,7 | 10,8 |
rómska | 2,0 | 1,7 | 1,4 |
nezistená | 7,0 | 1,0 | 0,2 |
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR | |||
Smer-SD a SaS trestali za dane
Okrem demonštrantov proti kauze Gorila sa dnes poslanci zaoberali aj ďalšími témami. Bez väčšej diskusie odobrili prezidentom vetovaný voľný bezplatný vstup do časti vojenských priestorov. Smer-SD bol proti, ale Robert Kaliňák sa zdržal a šéf strany Robert Fico nehlasoval. V zrýchlenom konaní prešli aj dva vládne návrhy zákonov o verejnom obstarávaní a eurofondoch.
Najväčší politický boj sa však zvádzal o iniciatívu Smeru-SD vytvoriť krízový výbor, ktorý by mal dozerať na riešenie problémov ochromenej finančnej správy. Tento návrh nakoniec prešiel ako prílepok k zmene zákona o verejnom obstarávaní a formálne ho navrhol poslanec J. Kollár zo SaS spolu so zákonodarcami zo Smeru-SD, KDH a Mosta-Híd. Orgán nebude niesť názov "krízový", ale monitorovací výbor. Jeho členov má vymenovať prezident Ivan Gašparovič z poslancov finančného výboru parlamentu.
Práve Smer-SD a SaS najviac kritizovali chaos na daňovej správe, ktorá spadá pod ministerstvo financií vedené Ivanom Miklošom.
Foto - SITA / Jozef Jakubčo
Voľby bez balastu je stručný prehľad diania pred parlamentnými voľbami, zverejňovaný každý pracovný deň na eTREND.sk.
Foto na titulke - SITA / Jozef Jakubčo
