Holanďan Gustaf David Poelen si v Privatbanke otvoril niekoľko účtov na svoje firmy, z ktorých prevažná časť sa mala venovať daňovému poradenstvu. Cez tieto spoločnosti spolupracoval s právnickou kanceláriou Mossack Fonseca so sídlom v Paname, ktorá sa venuje zakladaniu spoločností v daňových rajoch, odlievaniu peňazí a pomáha klientom vyhnúť sa daniam v krajine, kde podnikajú.
Z Mossack Fonseca unikli milióny dát. Vďaka tomu priniesli slovenské médiá v spolupráci s Českým centrom pre investigatívnu žurnalistiku viacero príbehov o podozrivých prevodoch cez Privatbanku. Banka sa zameriava na bonitnejšiu klientelu a jej vlastníkom je Penta Investments.
- Viac o tom, Ako firmy z Panama Papers zakotvili v Privatbanke sa dočítate v aktuálnom TRENDE, ktorý okrem stánkov nájdete aj na webe a v mobilných aplikáciách
G. Poelen mal v Privatbanke účty niekoľko rokov. V súčasnosti tam má už len jeden, ktorý súvisí s úverom, čo mu banka poskytla.
Privatbanka teraz potvrdila, že od roku 2012 nahlásila finančnej polícii viac ako desať Poelenových transakcií, ktoré sa jej zdali podozrivé z hľadiska objemu alebo smerovania financií z a do daňových rajov. „Do dnešného dňa banka nedostala spätnú väzbu, že by tieto transakcie mali znaky nezákonnej činnosti,“ uviedla hovorkyňa Zuzana Mészárosová.
Polícia mlčí
Štyri podania sa mali týkať hlavnej Poelenovej firmy Infintax, jedno PCW Netherlands a päť hlásení išlo na operácie poradenskej spoločnosti Blue Water. Boli medzi nimi aj platby od panamských právnikov Mossack Fonseca a asi dva milióny dolárov, ktoré sa týkali operácie ekvádorskej poisťovne Aseguradora del Sur.
Ide pravdepodobne o prípad, na ktorý upozornili ako prvé aktuality.sk. Poisťovňa potrebovala do Ekvádora priviesť 2,5 milióna dolárov z daňového raja. Peniaze mala na účtoch ďalšej poisťovne Santa Ana Re registrovanej na ostrovčeku Britská Aguilla. Mali prísť ako platba za novú budovu, formálne sa mala stať kupujúcim holandská schránková firma SanSeb International. Tá však nemala ani bankový účet. Uzavrela teda mandátnu zmluvu s ďalšou holandskou spoločnosťou – Blue Water Company, ktorá mala účet v Privatbanke.
Banky majú polícii hlásiť podozrivé transakcie, aby krajiny predchádzali praniu špinavých peňazí. Vyplýva to zo zákona. Odhaľovať trestnú činnosť má už ďalej Finančná spravodajská jednotka Národnej kriminálnej agentúry.
Hovorca policajného zboru Martin Wäldl sa najskôr nechcel vyjadriť k podaniam Privatbanky a odvolával sa pritom na povinnosť mlčanlivosti. Na ďalšie doplňujúce otázky, prečo nezačala polícia na základe poskytnutých informácií vyšetrovania, už neodpovedal.
Tisíce transakcií
Cez Poelenove účty prešlo asi dvadsaťtisíc transakcií, nie všetky museli byť pochybné. Privatbanka pôvodne v stanovisku informovala len o jednom hlásení, ktoré mala poskytnúť polícii a týkalo sa firmy s najväčším obratom. Tým bola pravdepodobne spoločnosť Infintax. Prečo neuviedla hneď, že hlásení bolo viac, Z. Meszárosová priamo neuviedla.
Po uverejnení prvých podozrení z Panama Papers si podľa hovorkyne banka opäť zauditovala všetky transakcie firiem okolo G. D. Poelena. „V kontexte nových informácií banka poskytla polícii aj informácie týkajúce sa ďalších operácií,“ dodala.
Česi na SlovenskuTrend v spolupráci s Českým centrom pre investigatívnu žurnalistiku našiel v Panama Papers aj českú firmu, ktorá poskytuje služby panamským právnikom a nechávala si za ne platiť na účet v slovenskej VÚB. Ide o spoločnosť IP Data v Prahe, ktorá zabezpečuje za poplatok registráciu medzinárodných obchodných známok a duševného vlastníctva pre Mossack Fonseca.
Podľa informácií Trendu v tomto prípade jeden účet IP Data zavrela banka sama a jeden zablokovala na podnet prokurátora.
Slovenská finančná spravodajská jednotka nepatrí medzi najaktívnejšie zložky, ktoré zastavujú pochybné finančné toky v Európe. Z poslednej zverejnenej správy o jej činnosti za rok 2014 vyplýva, že z takmer 4-tisíc prijatých hlásení, väčšinou od bánk, si do svojho systému na prípadné ďalšie využitie jednotka zaradila zhruba tretinu.
Sama podnet na stopnutie podozrivého prevodu dala dokopy za daný rok v dvoch prípadoch a len v jednom sa začalo preverovanie majetku. Na podnet jednotky sa za celý rok 2014 začalo 66 trestných stíhaní, reálne sa vzniesli tri obvinenia. Takmer 4-tisíc hlásení o podozrivých prevodoch pritom treba vidieť vo svetle, že ide už o bankami vyselektované transakcie, ktoré už ich zamestnanci vyhodnotili ako najrizikovejšie za celý rok.
V súlade s legislatívou
„Hlásenia sú posudzované v súlade s platnou legislatívou a zároveň internými predpismi, využívajúc stanovené metódy identifikovania neobvyklostí pri posudzovaní informácií z hlásení,“ zhodnotila činnosť jednotky pre TREND v marci kancelária prezidenta Policajného zboru.
Na otázku, ako často jednotka s bankami a ďalšími inštitúciami komunikuje, kancelária uviedla, že jednotka je „trvalo v kontakte s povinnými osobami a vie vždy nápomocne a metodicky reagovať na vzniknuté situácie“. Napriek tomu sa TRENDu viacero bánk posťažovalo, že viackrát k niektorým nahláseným prevodom spätnú väzbu nedostali. Nevedia teda zodpovedne vyhodnotiť, či daný typ transferov je pre jednotku zaujímavý a rizikový.
Na stránke ministerstva vnútra v sekcii o jednotke sú posledné správy staré niekoľko rokov. Posledné veľké metodické stretnutie bánk, Národnej banky Slovenska, finančnej spravodajskej jednotky sa udialo krátko po medializovanom prípade nenahláseného prevodu na účte Mariána Kočnera v Privatbanke. Prevod riešil ešte predošlý minister vnútra Daniel Lipšic.
Banky a ich úloha pri praní špinavých peňazí
Začalo sa to sporom medzi USA a Švajčiarskom kvôli nekalým praktikám švajčiarskej UBS. „Veľké štáty sa rozhodli, že už nebudú tolerovať takú mieru bankového tajomstva, ktorá pomáha klientom s daňovými únikmi,“ konštatuje zakladajúca partnerka BMB Leitner Renáta Blahová. Daňový únik bol de facto postavený na úroveň tradičných trestných činov ako obchod s drogami alebo zbraňami spadajúcich pod pranie špinavých peňazí.
Celá vlna odtajnenia sa začala v USA zákonom o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (Foreign Account Tax Compliance Act – „FATCA“). Rokovania boli náročné, nebránilo sa len Švajčiarsko, avšak nad ochranou súkromia vyhrala transparentnosť, aj v súkromnom sektore.
V nadväznosti na bilaterálne rokovania medzi USA a mnohými inými krajinami vrátane členských štátov EÚ poverila skupina G20 práve OECD nadviazať na tieto dohody a vypracovať jednotný globálny štandard pre automatickú výmenu informácií v daňovej oblasti.
„Na základe tohto štandardu už od 1.januára 2016 finančné inštitúcie musia zaevidovať daňovú rezidenciu svojich klientov a následne majú každoročnú ohlasovaciu povinnosť voči kompetentnému orgánu štátnej správy týkajúcu sa zistených dát, vždy do 30. septembra nasledujúceho roka,“ uviedla R. Blahová. Výnimka bola priznaná v EÚ len Rakúsku, ktoré má oproti ostatným členským štátom ročný odklad, avšak informácie by malo poskytnúť so spätnou platnosťou.
Finančné informácie, ktoré bankové inštitúcie musia oznamovať, sa týkajú nielen stavu na účte, všetkých relevantných príjmov, ale aj identifikácie skutočného majiteľa účtu. K tomuto štandardu výmeny informácií sa zaviazalo od januára vyše 50 krajín vrátane Slovenska.
„Slovenské banky sú považované vo všeobecnosti za korektne spolupracujúce. Aj tu však existujú výnimky, v závislosti od jednotlivých bánk, ich štýlu riadenia a vnímania potreby transparentnosti konkrétnymi vrcholovými manažérmi,“ poznamenala R. Blahová.
Zarážajúca je v tomto ohľade vysoká úverová angažovanosť Slovenska voči Cypru, ktorá je spôsobená len niekoľkými finančnými inštitúciami. Je pritom zrejmé, že slovenské podniky na území Cypru nemajú skutočných obchodných partnerov.
„Vedenie NBS musí rátať s tým, že takéto fakty v očiach ECB neostanú bez povšimnutia, a že tak ako v konkrétnom škandále s obrou švajčiarskou UBS, ktorý spustil celú vlnu opatrení, sporov a finančných sankcií, raz môžu prísť na rad aj slovenské banky a za nich zodpovedný dohľad,“ zdôrazňuje R. Blahová.
Na kauze Panama Papers spolupracuje s Českým centrom pre investigatívnu žurnalistiku sedem slovenských médií: Aktuality.sk, Sme, Denník N, Hospodárske noviny, TREND, RTVS a TV Markíza.
Poznámka: Týždenník TREND a portál TREND.sk sú súčasťou vydavateľstva News and Media Holding, ktoré patrí finančnej skupine Penta.