Zohrievanie Zeme so sebou prináša aj ďalšie javy. Extrémne dažde či suchá, záplavy, topenie ľadovcov a zvyšovanie hladiny morí a oceánov. Práve poslednému menovanému úkazu sa venovali klimatickí vedci z univerzít v Innsbrucku a Postupime a prišli so zaujímavým záverom, že ak by sa zvýšila teplota o ďalšie tri stupne Celzia, doplatila by na to až pätina svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
"Slávne svetové pamiatky, vrátane Sochy slobody, londýnskeho Toweru a opery v Sydney sa stratia v moriach, ktorých rast spôsobí zmena klímy," cituje zo záverov vedcov britský spravodajský web The Guardian.
Podľa klimatického panelu OSN sa pritom oteplenie o tri stupne dá očakávať do konca storočia. Štúdia zverejnená vo vedeckom časopise Environmental Research Letters síce analyzuje, kam až stúpne hladina v priebehu dvoch najbližších tisícročí, autori však prízvukujú, že prvé problémy čakajú ľudstvo už oveľa skôr.
"Môžem takmer s určitosťou povedať, že sa dočkáme prvých dopadov na týchto miestach už v 21. storočí. Zvyčajne, keď sa hovorí o zmenách klímy, je to o ekonomických a ekologických dôsledkoch, o tom, koľko to bude stáť. My sme sa chceli pozrieť na kultúrne implikácie," povedal Guardianu jeden z autorov štúdie, profesor Ben Marzeion z univerzity v rakúskom Innsbrucku.
Zaplavené Námestie sv. Marka v Benátkach Zdroj: SITA / AP
Medzivládny panel pre klimatické zmeny v septembri minulého roka zverejnil správu, podľa ktorej odhaduje, že hladina svetových morí sa do roku 2100 zdvihne od 26 do 82 centimetrov. Medzi vedcami podľa Guardianu údajne panujú obavy, že panel hrozbu zvyšujúcej sa hladiny podceňuje a hladina morí by do konca storočia mohla narásť až o 1,2 metra a do roku 2300 až o tri metre.
Z Európy sú podľa B. Marzeiona najviac ohrozené Benátky, ktoré sú zvyšujúcou sa hladinou postihnuté už v súčasnosti, no aj severonemecké mestá Hamburgu, Lübeck a Brémy ležiace blízko Severného a Baltického mora. Z kultúrneho dedičstva zapísaného v UNESCO sa v zóne ohrozenia nachádza aj napríklad šikmá veža v Pise, zasiahnuté môže byť Westminsterské opátstvo a Westminsterský palác v Londýne, historické centrá talianskeho Neapola i ruského Petrohradu.
Najviac ľudí nebude postihnutých zvyšujúcou sa hladinou na starom kontinente, ale v juhovýchodnej Ázii. Jednak preto, že tam bude stúpať najrýchlejšie, no aj kvôli vysokému počtu husto obývaných miest na pobreží.
