Švédsko zažilo počas posledných tridsiatich rokov boom superboháčov. Podľa BBC ide o prekvapivý vývoj situácie, keďže krajina je vo svete známa najmä vysokými daňami a presadzovaním sociálnej rovnosti. Švédsko totiž dlhé roky riadila sociálno-demokratická vláda, ktorá sľubovala spravodlivý ekonomický rast a silný sociálny štát financovaný z daní.
V roku 1996 žilo v krajine iba 28 ľudí s čistým majetkom v minimálnej hodnote jedna miliarda švédskych korún (86 miliónov eur). Väčšina z nich pochádzala z rodín, ktoré boli bohaté už niekoľko generácií. Do roku 2021 počet superboháčov stúpol na 542, pričom dokopy vlastnili majetok zodpovedajúci 70 percentám HDP krajiny. Švédsko má takisto svetovo jeden z najvyšších podielov „dolárových miliardárov“ na obyvateľa. Forbes do rebríčka bohatých pre rok 2024 zaradil až 43 Švédov s majetkom v hodnote miliarda dolárov a viac.
Za nárast počtu superboháčov môže najmä prosperujúci technologický sektor. Švédsko totiž vo svete považujú za európsky Silicon Valley, keďže za posledných dvadsať rokov tu vzniklo vyše 40 takzvaných „jednorožcov“. Ide o pomenovanie pre rýchlo sa rozbiehajúce startupy, ktorých hodnota prevyšuje miliardu dolárov. Zo Švédska pochádzajú napríklad Skype a Spotify či herné firmy King a Mojang. Medzi nedávne úspechy patrí aj finančno-technologický startup Tink, ktorý počas pandémie odkúpila Visa za približne 1,86 miliardy eur.
Vo Švédsku boli donedávna veľmi nízke úrokové sadzby. Obyvatelia preto lacné pôžičky využili na kúpu nehnuteľností alebo ich naliali do vysokorizikových investícií, akými sú technologické startupy, ktorých hodnota časom niekoľkonásobne stúpla. Aj keď skupina najbohatších Švédov musí zdaňovať vyše 50 percent osobných príjmov, posledných pár vlád prispôsobilo niektoré dane spôsobom, ktorý bohatých zvýhodňuje.
Ďalšie dôležité správy
