Postavenie solárnych panelov na vodu s cieľom výroby energie môže vyzerať ako nebezpečný trik. „Každé dieťa vie, že elektrina a voda sa nemiešajú,“ hovorí podľa Bloombergu Benedikt Ortmann, solárny expert mníchovskej spoločnosti Baywa, najväčšieho nemeckého koncernu podnikajúceho v oblasti obnoviteľných energií.
V roku 2018 nainštalovala Baywa svoj prvý rad plávajúcich panelov. O päť rokov neskôr je už spoločnosť popredným európskym výrobcom plávajúcej fotovoltiky, inak známej ako FPV alebo v odbornom jazyku „floatovoltika“. Zatiaľ čo plávajúce solárne panely predstavovali v minulom roku menej ako jedno percento všetkých celosvetovo inštalovaných panelov, ich využitie vzrástlo za posledné desaťročie o viac ako dvetisíc percent.
Čoraz častejšie sa inštalujú na vodné plochy v bývalých uhoľných baniach, kamenných lomoch a v lagúnach vodných elektrární. Jedným z hnacích faktorov tohto posunu je prudký nárast využívania solárnych panelov na európskych strechách za posledné dve desaťročia, čo si vynútilo hľadanie nových nehnuteľností pre obnoviteľné zdroje. Následné snahy o výstavbu vo vidieckych oblastiach komplikuje odmietanie zo strany farmárov a miestnych obyvateľov. „Poľnohospodárstvo stále vníma solárne panely ako konkurenciu, ktorá súťaží o tú istú pôdu,“ povedal generálny riaditeľ Baywa Matthias Taft.
Hľadajú nové lokality
Firma už nainštalovala plávajúce panely schopné generovať pol gigawattu energie v Európe a Ázii a hľadá nové lokality v Južnej Amerike. V súčasnosti pracuje na kapacite 28 gigawattov – čo je špičkový výkon ekvivalentný niekoľkým desiatkam jadrových reaktorov. Spoločnosť očakáva, že tento stav do roku 2025 strojnásobí.
Aby uspokojili rastúci dopyt po FPV, európske vlády, podniky a komunálne spoločnosti hľadajú dostupné vodné plochy v nevyužívaných priemyselných oblastiach. Nevyhnutný je aj prístup k infraštruktúre a blízkosť populačných centier. „Hlavným obmedzením výstavby fotovoltických elektrární v Európe je momentálne nedostatok miest s jednoduchým pripojením k rozvodnej sieti a pozemkovými povoleniami,“ povedala analytička BloombergNEF v oblasti solárnej energie Jenny Chaseová.
Svetová banka odhaduje, že Európa by mohla pokryť najmenej sedem percent svojej ročnej spotreby energie rozmiestnením plávajúcich solárnych panelov len na desatine umelých vodných plôch.
Prvá rakúska plávajúca elektráreň v Grafenwoerthe, hodinu jazdy západne od Viedne, je jedným z príkladov toho, ako by mohla vyzerať zelená budúcnosť. Bývalý kameňolom, ktorý je obklopený poľnohospodárskou pôdou a nachádza sa vedľa obchodu s pieskom a štrkom, vybudovala spoločnosť Baywa a miestna spoločnosť EVN v spolupráci s obecnými úradmi. Po dvoch rokoch plánovania potrebovali pracovníci na inštaláciu panelov s kapacitou 24,5 megawattov len dva mesiace.
Veľa byrokracie
Developeri takisto sledujú bývalé uhoľné bane v susednom Nemecku, ktoré by podľa Fraunhoferovho inštitútu mohli produkovať až 2,7 gigawattov solárnej energie vytvorenej na vode. V máji nemecká firma LEAG oznámila plány na inštaláciu floatovoltaiky na umelom jazere juhovýchodne od Berlína. Staré uhoľné regióny sú „ideálne“ pre túto technológiu, povedal Dominique Guillou zo spoločnosti EP New Energies, ktorá má na starosti premeniť niekdajšiu uhoľnú baňu Cottbuser Ostsee na zelenú elektráreň s výkonom 29 megawattov. Po dokončení projektu v roku 2024 sa očakáva, že sa stane najväčším európskym floatovoltickým generátorom.
Ale aj keď sa výkon generovaný FPV každým rokom viac ako zdvojnásobuje, Baywa zatiaľ nepredpokladá, že by sa európsky trh s „floatovoltikou“ naplno rozbehol. Byrokracia je stále enormná a posudzovanie environmentálnych licencií môže trvať ešte dlhšie ako v prípade solárnych zariadení namontovaných na zemi. Spoločnosť však predpokladá, že do roku 2025 budú mať regulačné orgány čas na oboznámenie sa s technológiou a začnú schvaľovať ďalšie žiadosti o inštaláciu plávajúcej solárnej energie.
Keď budú povolenia udelené, všetko už pôjde rýchlo. Inštalovanie 1,5 megawattu novej energetickej kapacity na vodách bývalého lomu v Rakúsku trvalo 50 pracovníkom len jeden deň.
„Prvýkrát sme sa toho museli veľa naučiť,“ povedal Benedikt Kammerstätter, ktorý riadil projekt počas inštalácie. „Ale potom je to už len kopírovanie. Rýchlejšie a jednoduchšie,“ dodal.
Ďalšie dôležité správy
