Moderné otroctvo definuje WFF ako situáciu, v ktorej sú ľudia nútení pracovať proti svojej vôli alebo pod hrozbou násilia, ale aj ako stav, do ktorého sa dostali ľudia kvôli pašovaniu, vynútenému sobášu či sexuálnemu využívaniu na komerčné účely.

WFF a Medzinárodná organizácia práce (MOP) už vlani odhadli, že v roku 2016 žilo vo svete v modernom otroctve 40,3 milióna ľudí, z čoho viac ako 70 percent boli ženy. V tohtoročnej správe sa WFF podrobne zamerala na jednotlivé krajiny a vďaka novej metodike zaznamenala v niektorých z nich vyšší počet obetí moderného otroctva, ako sa pôvodne predpokladalo.

Počet moderných otrokov sa v dôsledku toho zvýšil v rozvinutých západných krajinách, ako sú napríklad Spojené štáty, Británia, Francúzsko či Holandsko. V Indii, ktorá v tejto problematike dlhodobo v absolútnych číslach drží prvenstvo, však počet obetí moderného otroctva klesol z predpokladaných 18 miliónov na zhruba osem miliónov.

Detská „mobilizácia“

V Severnej Kórei žije v modernom otroctve celkovo 2,6 milióna ľudí a väčšina z nich pracuje pre štát, uvádza správa WFF. Podľa svedectva 50 utečencov z KĽDR sa táto prax týka žien, mužov aj detí. Detská práca v rámci komunálnej činnosti sa nazýva „mobilizácia“ a je neoddeliteľnou súčasťou severokórejskej spoločnosti.

Deti už od základnej školy musia manuálne pracovať niekedy aj dva mesiace v kuse – pomáhajú napríklad na farmách. Peniaze za odvedenú prácu za každého školáka potom dostane škola. Študentom, ktorí sa na projekte podieľať odmietnu, hrozia tresty aj vylúčenie zo školy.

Takzvaná mobilizácia následne plynulo prechádza do dospelého života Severokórejčanov. Tým, ktorí nútenú prácu vykonávať odmietnu, hrozí zníženie potravinových dávok alebo aj deportácia do pracovných táborov.

V KĽDR pritom hrá úlohu sociálne postavenie. Človek, ktorého predkovia sú spájaní s podvratnou činnosťou, vykonávajú spravidla nebezpečné, špinavé alebo ponižujúce práce. V zlých podmienkach však pracujú napríklad aj učitelia, ktorí plat nedostávajú. Výskum ďalej zistil, že niektorí vykorisťovaní pracovníci dokonca platia za to, aby mohli pracovať a vyhli sa väzbe.

„Aby ste neskončili v pracovnom tábore, musíte mať číslo pridelené k pracovnej pozícii. Ale aby ste mali číslo, musíte za neho zaplatiť. To znamená, že technicky ste zamestnaní, ale neznamená to, že za to dostanete zaplatené,“ oznámila britskému denníku The Daily Telegraph šéfka výskumu Fiona David.