Slovensko bude mať v rámci Plánu obnovy a jeho nástroja Recovery and Resilience Facility(RRF) k dispozícii niekoľko miliárd eur od EÚ. Do akej miery je rozhodnutie o alokácii týchto prostriedkov politické a do akej odborné?

Rozhodnutie je vždy politické, ako v každej demokratickej spoločnosti. Mňa teší, že toto rozhodnutie bolo významne ovplyvnené objektívnymi analýzami. Východiskom pre Plán obnovy bol analytický dokument Moderné a úspešné Slovensko, ktorý sme zverejnili na jeseň koncom minulého roka. Z tohto menu, ktoré obsahovalo opatrenia za tri desiatky miliárd eur, sa po viacerých kolách odborných aj politických rokovaní vybrali reformy a investície do plánu obnovy.

Čo v konečnom dôsledku rozhodlo pri výbere?

Jeho výslednú podobu ovplyvnili tri kľúčové faktory. Prvým boli požiadavky Európskej komisie, ktorých konečnú podobu sme spoznali až začiatkom tohto roka. Druhým bola podmienka, aby opatrenie prispelo k obnoveniu zdravého rastu životnej úrovne, kvality života a dobiehania vyspelých krajín. A do tretice - museli sme realisticky vyberať investície, ktoré sme schopní dobre pripraviť a v najbližších rokoch naozaj spustiť. Nemalo význam kresliť si zoznam zbožných želaní, ktorého výsledkom by boli nevyčerpané peniaze.

Bola alebo nebola diskusia?

Prečo neprebehla k RRF riadna odborná diskusia, na ktorú by boli prizvaní všetci stakeholderi? Akceptuje Európska komisia takýto spôsob nakladania s verejnými zdrojmi?

V prípravách Plánu obnovy patrilo Slovensko medzi najaktívnejšie členské krajiny Európskej únie. Na jeho konečnej podobe spolupracovali stovky expertov zo všetkých predstaviteľných oblastí. Od jesene prebiehali tematické verejné diskusie aj pracovné stretnutia so samosprávami, zamestnávateľskými zväzmi a združeniami, obchodnými komorami, občianskymi združeniami, poslancami, europoslancami či kanceláriou prezidentky.

O reformách, ktoré Slovensko potrebuje, aby sme rýchlejšie dobiehali životnú úroveň západoeurópskych krajín, vedieme diskusie celé desaťročie. Obsah Plánu obnovy z toho pohľadu nie je žiadnym prekvapením. Sústredili sme sa na zdravie, vzdelávanie, vedu a výskum, zelené témy, efektívny štát a digitalizáciu. Zároveň sme za pochodu vo veľmi krátkom čase museli splniť množstvo špecifických požiadaviek zo strany Európskej komisie.

Výsledkom príprav, rokovaní a diskusií je technický tisícstranový dokument, ktorý niekto skrátka musel spísať a ani pri najlepšej vôli nemohol vzniknúť sám od seba za okrúhlym stolom. Návrh plánu teraz aktualizujeme na základe medzirezortného pripomienkového konania a ďalšieho kola technických rokovaní s Európskou komisiou, ktoré sa začne v najbližších dňoch.

MPK je však také krátke, že sa nestihne do RRF prakticky nič zásadnejšie nezakomponovať. Je to podľa vás správne? Uvedomuje si ministerstvo financií, že bude niesť celú zodpovednosť za RRF?

Vláda Plán obnovy predložila na štandardné pripomienkovanie v štandardnej dĺžke. Na zapracovanie pripomienok máme mesiac, čo tiež nie je málo, najmä vzhľadom na extrémne silný časový tlak, počas ktorého sa formovala podoba tohto nového európskeho finančného nástroja. Samozrejme, že za Plán obnovy a jeho plnenie je politicky zodpovedná vláda a jednotliví ministri, tak ako za všetky verejné investície a opatrenia.

Kombinácia investícií a reforiem robí z Plánu obnovy jedinečný nástroj na obnovu hospodárskeho rastu, ale nie je jediný, ani finančne najdôležitejší. Rozumiem, že mnohí môžu byť sklamaní, ak sa do plánu nedostala investícia, ktorú považujú za dôležitú. Ale pripomínam, že popri Pláne obnovy za šesť miliárd eur Slovensko bude mať v najbližších rokoch k dispozícii osem miliárd eur nevyčerpaných eurofondov a ďalších 13 miliárd eur z nového programovacieho obdobia.

Navyše, verejné investície z domácich zdrojov do roku 2026 dosiahnu 21 miliárd eur. Skutočnou výzvou nebude nedostatok zdrojov na investície, ale schopnosť štátu investovať do kvalitných projektov a zmysluplne vyčerpať všetky peniaze, ktoré sú k dispozícii.

Úskalia v podpore zdravotníctva

Momentálne tvoria neštátne nemocničné zariadenia polovicu produkcie zdravotnej starostlivosti. Sú tak kľúčovým pilierom jej poskytovania na Slovensku. Neobchádza RRF práve neštátne nemocnice?

Súčasťou systému zdravotnej starostlivosti na Slovensku sú dlhodobo súkromní aj štátni poskytovatelia. Na zvýšenie kvality liečby pacientov je nevyhnutné do verejných nemocníc investovať. To nie je potreba, ktorá by sa zrazu zjavila s Plánom obnovy, ale známy fakt, o ktorom vieme roky.

Investičný dlh v tejto oblasti je na Slovensku obrovský, Plán obnovy je príležitosťou ako ho riešiť a zároveň spojiť s nevyhnutnými zmenami v sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Predstavitelia ministerstva zdravotníctva hovoria, že prostriedky pôjdu takmer výhradne do vybudovania koncových nemocníc. Je to tak?

Áno, investície by mali primárne smerovať do koncových nemocníc. Podľa doterajších analýz to prinesie vysokú hodnotu za peniaze. Na podrobnejšom investičnom pláne sa pracuje.

Ako je možné, že už teraz sa vie, kam budú smerovať prostriedky z RRF bez toho, aby bola hotová optimalizácia nemocničnej siete?

V Pláne obnovy naceňujeme výstavbu a rekonštrukciu v prepočte na jedno lôžko. Konkrétne projekty potom vyplynú z optimalizácie siete nemocníc. Na druhej strane, existuje viacero projektov, ktoré nespochybniteľne potrebujeme a mali by sa urýchlene pripravovať, bez ohľadu na Plán obnovy.

Optimalizáciu nemocničnej siete malo ministerstvo zdravotníctva urobiť do konca prvého štvrťroka 2021, čo sa zjavne nestihne. Môže sa stať, že časový plán sa na už na začiatku prestane plniť?

Na základe čoho to tvrdíte? Každopádne, prepojenie investícií s reformami, akou je napríklad aj optimalizácia siete, považujem za najdôležitejší prvok Plánu obnovy. Motivuje ministerstvá naozaj urobiť sľubované opatrenia, keďže plnenie takzvaných míľnikov a cieľov je podmienkou uvoľňovania peňazí zo strany Európskej komisie.

Podobne má byť do konca tohto kvartála hotový plán investičných projektov v zdravotníctve. Na ňom spolupracuje aj rezort financií. Bude hotový načas?

Ministerstvo zdravotníctva už zverejnilo metodiku určovania investičných priorít, ktorú pripravilo v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze. Pri obnove a rozvoji zdravotníctva budú mať prednosť investície, ktoré prinášajú najvyššiu hodnotu za peniaze a lepšie podmienky pre pacientov aj zdravotníkov. Pri investíciách do havarijných stavov budú mať vyššiu prioritu urgentné a rýchlo riešiteľné prípady.

Na základe akých kritérií sa bude hodnotiť užitočnosť investícii?

Na lepšie rozlíšenie priorít rezort definoval tri oblasti investícií: havarijné stavy, obnova činnosti a rozvoj. Nemocnice a iné podriadené organizácie budú investičné plány predkladať ministerstvu podľa vlastných priorít.

K investíciám nad jeden milión eur, respektíve nad 300-tisíc eur pre nákupy IT a zdravotníckych prístrojov, musia priložiť okrem základných údajov aj analýzu trhu, finančnú a ekonomickú analýzu. Tieto plány ministerstvo zdravotníctva analyticky zhodnotí a na základe toho schváli investičný plán. Plán bude vytvorený v súlade s pripravovanou optimalizáciou siete nemocníc. Je dôležité, aby rezort určil priority zo všetkých investícií podriadených organizácií, a to bez ohľadu na zdroj financií.

Súkromný sektor zatiaľ mimo

Štát, ministerstvo zdravotníctva ani ministerstvo financií nemajú reálne skúsenosti s investičnými projektmi. Prečo štát nechce spolupracovať aj s neverejným sektorom? Nemyslíte si, že by prostriedky investované formou PPP mohli byť využité omnoho efektívnejšie?

Štát má bohaté skúsenosti s investičnými projektmi, žiaľ, nie vždy sú najlepšie. Aj preto je jedným z kľúčových zadaní Útvaru hodnoty za peniaze popri revíziách výdavkov práve hodnotenie ekonomickej efektívnosti a spoločenského prínosu štátnych investícií. Minulý rok vláda náš mandát rozšírila uznesením na všetky investície nad jeden milión eur.

Posudzovanie ekonomickej efektívnosti je však iba časťou skladačky. Za jednu z najdôležitejších rozpočtových reforiem rozbehnutých v tomto volebnom období považujem reformu riadenia verejných investícií. Jej cieľom je posilniť všetky fázy prípravy projektov, zvýšiť ich ekonomickú hodnotu a spoločenský prínos a zaradiť do rozpočtu len kvalitné a návratné investície.

Inak povedané, pri investovaní potrebujeme dobré rozhodnutia na začiatku pri určovaní priorít, v priebehu prípravy projektu a spôsobe realizácie – vrátane analýzy výhodnosti PPP, pri výbere dodávateľa až po dohľad nad čerpaním peňazí. Univerzálne pravidlo o tom, či je PPP výhodnejšie ako výlučne štátny projekt, neexistuje, závisí to od veľa parametrov.

Prečo sa nepočíta aj s investíciami do existujúcej infraštruktúry? Nemohlo by to priniesť vyššiu hodnotu za peniaze? Bude sa niečo takéto prepočítavať alebo vôbec o tom uvažovať?

Počíta sa s nimi. Investície pôjdu do výstavby nových aj rekonštrukcie existujúcich zdravotníckych zariadení. Kde presne budeme investovať, nám ukáže optimalizácia siete. Opäť však pripomínam, že projekty financované z Plánu obnovy nie sú jedinými verejnými investíciami v nasledujúcich rokoch. Sú to dodatočné zdroje, ktoré umožnia do niektorých oblastí investovať viac, prípadne investovať rýchlejšie.

Neobávate sa, že eliminovaním investícií do neštátnych zariadení sa zo zdravotníctva vytláča súkromný kapitál? Je súkromný kapitál podľa Vás vôbec v zdravotníctve žiadaný?

Slovenský zdravotnícky systém je zmiešaný, desiatky rokov v ňom fungujú štátne aj súkromné subjekty. Bude to tak aj naďalej. Argumentu o eliminovaní súkromného kapitálu nerozumiem. Ak myslíte nejakú formu verejno-súkromného partnerstva (PPP) pri výstavbe nemocníc, to je, samozrejme, možná alternatíva, ktorá podlieha analýze hodnoty za peniaze v zmysle existujúcich zákonných pravidiel. V minulosti takéto možnosti už boli na stole.

Schopnosť doručiť

Najväčšie obavy od všetkých stakeholderov sú v procese implementácie. Myslíte si, že rezorty financií a zdravotníctva budú schopné veci implementovať načas a riadne? Ak nie, kto ponesie zodpovednosť?

Áno, implementácia a vôbec schopnosť čerpať európske peniaze sú dlhodobo slabinou slovenskej štátnej správy. Práve preto sme do Plánu obnovy vyberali projekty, ktoré sú zrealizovateľné v priebehu šiestich rokov. A práve preto zdôrazňujem kľúčový význam reformy riadenia verejných investícií.

Reforma a investície do nemocničnej siete by mali byť naviazané na programové financovanie v zdravotníctve. Kedy bude spustené? Čo ak nebude?

Diskusia o rozpočte nemá byť len o príjmoch a výdavkoch, ale najmä o výsledkoch a prínosoch pre ľudí. Má zmysel vtedy, ak si vláda, aj každý minister určí jasné ciele a podloží ich merateľnými výsledkami. Zvyšuje sa tým efektívnosť výdavkov, zlepšuje možnosť verejnej kontroly. Je to spôsob, ako lepšie sústrediť debatu na čo je dôležité: menej odvrátiteľných úmrtí v zdravotníctve, lepšie výsledky žiakov školách, naplnenie našich záväzkov voči spojencom v obrane alebo udržateľné verejné financie.

Programové rozpočtovanie formálne na Slovensku funguje od roku 2004, ale v nie veľmi použiteľnej podobe. Nedávno ministerstvo financií predstavilo návrhy, ako programové rozpočtovanie využívať lepšie. Prvé zmeny budú súčasťou najbližšieho rozpočtu na roky 2022 až 2024. Ale je to projekt na viac rokov.

Ministerstvo financií má od schválenia RRF 18 mesiacov na implementáciu reforiem. Ak sa to nepodarí, Slovensko môže o zdroje prísť. Kto bude niesť za zlyhanie politickú zodpovednosť?

Je dôležité sústrediť sa na to, aby Slovensko Plán obnovy zvládlo, nie dopredu hľadať vinníkov, ak niečo zlyhá. Navyše, to ani nie je mojou úlohou ako riaditeľa Útvaru hodnoty za peniaze. Pre mňa je kľúčové pokračovať v rozpočtových reformách, posilňovať analytické aj implementačné kapacity nielen nášho útvaru, ale celej štátnej správy.

Štefan Kišš (38)
Je riaditeľom Útvaru hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Predtým pôsobil v Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli a v Inštitúte finančnej politiky, kde mal osem rokov na starosti výdavkové a štrukturálne analýzy. Študoval medzinárodnú ekonómiu na Erazmovej univerzite v Rotterdame a medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Počas štúdia začínal ako redaktor Hospodárskych novín.